prehovoriť dok.
1. povedať, vysloviť niečo, ozvať sa: čo chceš? p-í žena; nikto z nich nep-l
2. i prehovoriť si zaviesť rozhovor s istým cieľom, porozprávať sa: p. si so spolupracovníkmi o plnení výrobného plánu; chcel by som s vami p. niekoľko slov
3. verejne povedať reč: p. na manifestácii
4. dať sa do reči, prihovoriť sa: bojí sa s vedúcim p.; nemá s kým p.
5. uvedením dôvodov presvedčiť o niečom, nahovoriť na niečo: p. kamaráta, aby sa vrátil
● p. niekomu do duše vyčítať mu niečo;
nedok. k 5 prehovárať -a
agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)
vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovať • vyčitúvať • robiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučí • subšt. vytýkať: vytýkala mužovi neveru • predhadzovať • pripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chyby • fraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosť • fraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivý • kritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť
prehovárať p. prehovoriť2
prehovoriť2, -í, -ia dok. (koho) presvedčiť o niečom, nahovoriť niekoho na niečo, získať niekoho pre niečo: Moja mama prehovorila tvojho otca. (Kuk.) Učiteľ sa snažil prehovoriť starého Lovásza, aby dal syna študovať. (Min.);
nedok. prehovárať, -a, -ajú