hltať, hlce/hltá, hlcú/hltajú, hltajúci nedok. (čo i bezpredm.)
1. chytro, bez náležitého žutia prežierať, hltavo jesť (obyč. o zvieratách, expr. i o človeku): svine, kravy hlcú; h. ako vlk pažravo; pren. h. vzduch dychtivo, plnými dúškami dýchať; h. kilometre ísť veľkou rýchlosťou (napr. autom); h. knihy rýchlo a náruživo čítať; h. každé slovo veľmi pozorne, zvedavo, s napätím počúvať
● h. očami niekoho, niečo žiadostivo, zvedavo hľadieť na niekoho al. na niečo;
2. prehĺtať, prežierať: h. sliny;
3. nár. pejor. nemierne piť: Keď začne hltať, potom je už bez všetkej rozvahy. (Taj.);
dok. k 1 zhltnúť, k 2 prehltnúť
prehltnúť, -ne, -nú, -tol dok. (čo) pohybom hltana dostať tuhú potravu z úst do žalúdka, zhltnúť, prežrieť: p. kúsok potravy; p. pilulku, kosť; pren.: p. slovo, koncovku nevysloviť al. nejasne vysloviť: p. slzy, plač potlačiť, prekonať; p. urážku strpieť, nereagovať na ňu
● ako keby ho bola zem prehltla zmizol bez stopy, niet ho; akoby si bol jazyk prehltol mlčí, nič nevraví; nech ma zem prehltne nech sa prepadnem;
nedok. prehĺtať, prehltávať, -a, -ajú i prehltovať, -uje, -ujú