prehnúť, -hne, -hnú, -hol, rozk. -hni dok. (čo)
1. zakriviť, zohnúť, ohnúť do oblúka: p. drôt, prút, golier; p. chrbát; Buček prehol nohy dozadu. (Urb.)
● p. niekoho cez koleno zbiť;
2. obrátiť (nádobu) hore dnom: Ďuro vzal do ruky sklenku a prehol na ústa. (Kuk.);
nedok. prehýnať (kraj. i prehýňať), -a, -ajú, k 1 i prehýbať i prehybovať
|| prehnúť sa
1. zohnúť sa, ohnúť sa, skriviť sa: Vôl sa prehol a šibol gazdu chvostom. (Kuk.); p. sa v krížoch, v bokoch; Dážď obmyl príkrovu prehnutej strechy. (Podj.) Cesta sa prehla do miernej priehlbiny. (Urb.)
2. (o nádobe) obrátiť sa hore dnom; pren. neos. Marke sa prehlo na sedemnásty rok (Podj.) dovŕšila šestnásť rokov;
nedok. prehýnať sa (kraj. i prehýňať sa), k 1 i prehýbať sa i prehybovať sa
prehýbať, -a, -ajú i prehybovať, -uje, -ujú nedok. (čo) ohýbať, kriviť, prehýnať do vydutého tvaru: Prehýbal plecia. (Hviezd.) Prehyboval svoj štíhly driek. (Vaj.);
dok. prehnúť
|| prehýbať sa i prehybovať sa ohýbať sa, kriviť sa do vydutého tvaru: Prehýbal sa v páse. (Kuk.) Dlážka sa pod ňou prehýbala. (Jes.) Tovar ležal na prehybujúcich sa doskách. (Jil.);
dok. prehnúť sa