Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prehnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním dopraviť cez niečo; hnaním premiestniť: p. kravy cez potok, p. kone bránou; p. ovce z jedného pasienka na druhý

2. donútením na rýchlejší pohyb unaviť: pes p-l zajace; p. kone

3. expr. prinútiť na usilovnú činnosť: ja vás p-iem, leňosi!

4. urobiť nad únosnú mieru, zveličiť: p. športovanie, p. požiadavky

5. zapríčiniť hnačku: neos. od kapusty ho p-lo

expr.: p. peniaze cez gágor, cez hrdlo prepiť; p. niekomu kostru prinútiť ho byť usilovný;

nedok. preháňať -a

1. k 1 – 5

2. expr. prenasledovať, šikanovať: niektorí majstri, velitelia p-jú učňov, vojakov

// prehnať sa

1. rýchlo prejsť, prebehnúť, preletieť: cez cestu sa p-l zajac; búrka sa rýchlo p-la

2. expr. rýchlou chôdzou, behom sa unaviť: ale som sa p-l!

nedok. preháňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
preháňať ‑a ‑ajú nedok.; preháňať sa

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preháňať1, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) spôsobovať, aby sa niekto (niečo) ustavične pohyboval(-lo); hnať (obyč. sem a tam), naháňať: Chlapec paličkou preháňal po klietke vtáka. (Urb.) Skladník ho preháňa po píle. (Heč.); pren. Vetrík preháňal po oblohe riedke mraky. (Zúb.)

2. (čo) hnaním dopravovať na iné miesto, premiesťovať: Preháňali včely na lepšie miesto. (Taj.) Preháňanie statku z jedného kraja do druhého je vždy spojené so škodou. (Kuk.) Vietor preháňal sneh ponad hrádzu. (Bedn.)

3. expr. (koho) prenasledovať, šikanovať, obťažovať: Chudobných žiakov učitelia obyčajne preháňali a bíjavali. (Krno) Nikdy ťa nepreháňal pre dlžoby. (Taj.) Preháňal ho zo školy do školy. (Kuk.) Preháňali ju po výsluchoch, vyšetrovali. (Hor.)

4. (koho) nútiť k usilovnejšej práci, činnosti: V robote sa veľmi nenamáha, preháňa viac ženu. (Taj.)

5. tech. slang. veľmi namáhať stroj: p. motor;

6. hovor. (koho) zapríčiňovať u niekoho hnačku: slivky ho preháňajú; neos. preháňa ma;

dok. prehnať1

|| preháňať sa expr. pohybovať sa prudko z miesta na miesto, pobiehať: Malý Dunlop preháňal sa po uliciach mesta. (Hor.) Hľadia do hlbočiny, ako sa rybky preháňajú. (Ráz.); pren. V hlave preháňali sa myšlienky (Kuk.) striedali sa.


preháňať2, -a, -ajú nedok. (čo, v čom) tvrdiť, hovoriť viac, než je pravda, zveličovať; premrštene niečo robiť, prepínať v niečom: Pán Vrlík, len nech nepreháňajú. (Al.) Zdalo sa nám, že tu historik preháňal a zveličoval. (Fr. Kráľ) Chorobné duše preháňajú v citoch. (Kuk.) Keď piť, nuž piť, vo všetkom preháňať. (Kuk.);

dok. prehnať2


prehnať1, -ženie, -ženú, -hnaný dok.

1. (koho, čo) hnaním dopraviť cez niečo: Kázal voly prehnať cez ďatelinu. (Vaj.) Čriedu lichvy prehnali polostrovom. (Kuk.)

expr. p. peniaze cez gágor, cez hrdlo prepiť;

2. (koho, čo) hnaním dopraviť na iné miesto, premiestniť: p. ovce z veľkého do malých cárkov (Kuk.); V Kurgane nás prehnali do vagónov s pieckami. (Jes.)

3. (koho, čo) hnaním (al. ináč) prinútiť zviera (al. človeka) utekať, rýchle sa pohybovať; hnaním unaviť, uštvať: Neškodilo by prehnať trochu žrebca. (Laz.) Najviac ma škrelo, že ju s tou nošou prehnal. (Jégé) Ale ste ma prehnali, ledva zdýmam. (Kuk.) Uhnaný a prehnaný kôň sa viac ani nehol. (Vaj.); pren. neos. Eh, ale ma prehnalo, keď som bol na dvore (Kuk.) naľakal som sa.

4. expr. (koho) prinútiť k práci, k usilovnej činnosti: Vše nás prehnali, vyšticovali, potom vybuchnátovali. (Taj.)

5. expr. (koho) zapríčiniť u niekoho hnačku: slivky ho prehnali; neos. prehnalo ho; Hneď som ho odtrhla, reku, hybaj, aby ťa neprehnalo (Skal.) aby si nedostal hnačku;

nedok. preháňať1

|| prehnať sa (čím, kade) rýchlo prejsť nejakým priestorom, cez niečo, rýchlo preletieť: Poobzeral som trávnik, ktorým sa tiger prehnal. (Ondr.) Tadeto sa prehnali hordy Hunov. (Vám.) Závoj dažďa sa prehnal ponad púšť. (Hviezd.); pren. Krajinou sa prehnala vojnová víchrica (Karv.) prešla vojna;

nedok. preháňať sa


prehnať2, -ženie, -ženú, -hnaný dok. expr. (čo) zveličiť v reči al. v počínaní: Nehnevajte sa, že som niektoré veci prehnala. (Bedn.) Preceňoval svoje sily, prehnal optimizmus. (Žáry);

nedok. preháňať2

Morfologický analyzátor

preháňať nedokonavé sloveso
(ja) preháňam VKesa+; (ty) preháňaš VKesb+; (on, ona, ono) preháňa VKesc+; (my) preháňame VKepa+; (vy) preháňate VKepb+; (oni, ony) preháňajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) preháňal VLesam+; (ona) preháňala VLesaf+; (ono) preháňalo VLesan+; (oni, ony) preháňali VLepah+;
(ty) preháňaj! VMesb+; (my) preháňajme! VMepa+; (vy) preháňajte! VMepb+;
(nejako) preháňajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

preháňať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor