Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

predurčiť -urč/-i! dok. vopred určiť: osud mu p-l úlohu vodcu; náb. p-nie určenie večného osudu Bohom;

nedok. predurčovať

predurčiť ‑í ‑ia ‑rč/‑i! dok.

predurčiť, -í, -ia dok. (koho pre čo, na čo i s neurč.) vopred určiť, ustanoviť: Príroda predurčila Anču pre jemnejšiu prácu. (Jes.) Som predurčená niesť jarmo až do konca života. (Šolt.);

nedok. predurčovať, -uje, -ujú

predurčiť dokonavé sloveso
(ja) predurčím VKdsa+; (ty) predurčíš VKdsb+; (on, ona, ono) predurčí VKdsc+; (my) predurčíme VKdpa+; (vy) predurčíte VKdpb+; (oni, ony) predurčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) predurčil VLdsam+; (ona) predurčila VLdsaf+; (ono) predurčilo VLdsan+; (oni, ony) predurčili VLdpah+;
(ty) predurči, predurč! VMdsb+; (my) predurčime, predurčme! VMdpa+; (vy) predurčite, predurčte! VMdpb+;
(nejako) predurčiac VHd+;

ktorú im predurčila história ≈ kterou jim předurčila historie
ktorý jej predurčil človek ≈ který jí předurčil člověk
predurčil tvar skalnatého hrebeňa ≈ předurčil tvar skalnatého hřebene
predurčil tvar vrcholu kopca ≈ předurčil tvar vrcholu kopce
sporného, čím Európa predurčila ≈ sporného, čím Evropa předurčila
Tvar kopca predurčil aj ≈ Tvar kopce předurčil i
údelu, ktorý jej predurčil ≈ údělu, který jí předurčil
úlohu, ktorú im predurčila ≈ úlohu, kterou jim předurčila
...