predurčiť -urč/-i! dok. vopred určiť: osud mu p-l úlohu vodcu; náb. p-nie určenie večného osudu Bohom;
nedok. predurčovať
predurčiť vopred určiť, vopred ustanoviť • kniž. predestinovať: bol predurčený, predestinovaný na kňaza; byť osudom predurčený, predestinovaný trpieť • zastaráv. obecať: peniaze boli na ten cieľ obecané; obecať dcéru Bohu
predurčiť, -í, -ia dok. (koho pre čo, na čo i s neurč.) vopred určiť, ustanoviť: Príroda predurčila Anču pre jemnejšiu prácu. (Jes.) Som predurčená niesť jarmo až do konca života. (Šolt.);
nedok. predurčovať, -uje, -ujú