predsa (zastar. i predsi) čast.
1. zdôrazňuje platnosť výpovede a pobáda prijímateľa k súhlasu (často sa spája s čast. len); naozaj, skutočne; veď: Predsa je tá vojna len zlá! (Urb.) To sa predsa nesluší. (Jégé) Viete predsa, že máte našu plnú podporu. (Krno) To je predsi jedno! (Ráz.-Mart.)
2. osobitne zdôrazňuje niektorý vetný člen al. výraz; jednako: Tak si mi predsa ozdravela, Hanička moja. (Janč.) Mišo v kútiku srdca je predsa trochu nespokojný. (Kuk.) Ťažko, ale predsa založili si v obci potravný spolok. (Taj.) Predsi si došiel. (J. Mat.)
síce spoj.
1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)
2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) Má síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)
3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)
4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a síce“ miesto a to