prednosť -i ž.
1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. niečím vyniká: p-i samostatného štátu; p-i ústredného kúrenia; usilovnosť je jeho p.
2. väčší nárok na poprednejšie, výhodnejšie miesto: ženám patrí p.; uchádzači s praxou majú p.
□ dať, dávať p. niekomu, niečomu (pred niekým, niečím) uprednostniť, uprednostňovať niekoho, niečo;
prednostný príd. k 2: p-é postavenie; práv. p-é právo;
prednostne prísl.
prednostný príd. majúci prednosť pred niečím: p-é postavenie; p-é zásielky; práv. p-é právo oprávnenie uplatniť svoj nárok pred inými;
prednostne prísl.: p. niečo povoliť
(jeden) prednostný; (bez) prednostného; (k) prednostnému; (vidím) prednostného; (hej) prednostný!; (o) prednostnom; (s) prednostným;
(štyria) prednostní; (bez) prednostných; (k) prednostným; (vidím) prednostných; (hej) prednostní!; (o) prednostných; (s) prednostnými;
(jeden) prednostný; (bez) prednostného; (k) prednostnému; (vidím) prednostný; (hej) prednostný!; (o) prednostnom; (s) prednostným;
(tri) prednostné; (bez) prednostných; (k) prednostným; (vidím) prednostné; (hej) prednostné!; (o) prednostných; (s) prednostnými;
(jedna) prednostná; (bez) prednostnej; (k) prednostnej; (vidím) prednostnú; (hej) prednostná!; (o) prednostnej; (s) prednostnou;
(dve) prednostné; (bez) prednostných; (k) prednostným; (vidím) prednostné; (hej) prednostné!; (o) prednostných; (s) prednostnými;
(jedno) prednostné; (bez) prednostného; (k) prednostnému; (vidím) prednostné; (hej) prednostné!; (o) prednostnom; (s) prednostným;