prednosť -i ž.
1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. niečím vyniká: p-i samostatného štátu; p-i ústredného kúrenia; usilovnosť je jeho p.
2. väčší nárok na poprednejšie, výhodnejšie miesto: ženám patrí p.; uchádzači s praxou majú p.
□ dať, dávať p. niekomu, niečomu (pred niekým, niečím) uprednostniť, uprednostňovať niekoho, niečo;
prednostný príd. k 2: p-é postavenie; práv. p-é právo;
prednostne prísl.
prednosť -ti -tí ž.
klad kladná stránka niečoho (op. zápor): všetko má svoje klady • prednosť: prednosti ústredného kúrenia • výhoda: výhody vodnej dopravy • hovor. plus (op. mínus): toto riešenie má isté plus • kniž. pozitívum (op. negatívum): zvážiť pozitíva a negatíva navrhovaného riešenia
prednosť p. klad, výhoda
uprednostňovať prednostne brať do úvahy, prednostne vybavovať • dávať prednosť • kniž. preferovať: uprednostňujeme, preferujeme pracovníkov so znalosťou jazykov; dávať prednosť bezmäsitej strave • hovor. forsírovať (usilovať sa niekoho, niečo dostať do popredia): forsíruje svojho chránenca, svoj návrh plánu • favorizovať (vyberať si ako favorita, obľúbenca): spomedzi pracovníkov uprednostňuje, favorizuje najmladších • podporovať • hovor. expr. fedrovať (poskytovať podporu niekomu, niečomu z viacerých možností): vedenie podporuje, fedruje práve náš návrh • stavať do popredia: dnes sa stavia do popredia technika • publ. priorizovať
výhoda priaznivá okolnosť, situácia a pod.: tento spôsob práce má svoje výhody; byť proti niekomu v časovej výhode • prednosť • klad: prednosti, klady ústredného kúrenia • náskok • predstih (časová al. výkonnostná výhoda): získať náskok, predstih • výsada: zrieknuť sa spoločenských výsad • kniž. preferencia • hovor. plus: všetko má svoje plusy • subšt. fór: mať fór
vymoženosť priaznivý výsledok istého úsilia, ktorý prináša zlepšenie predchádzajúceho stavu • výdobytok: vymoženosti, výdobytky civilizácie, vedy; sociálne vymoženosti, výdobytky • prednosť • klad • hovor. plus: sú to plusy tohto zriadenia
prednosť, -ti ž.
1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. nad niečím vyniká: p-i socialistického zriadenia (pred kapitalistickým); Každá vec má svoje prednosti. (Kuk.) Bol človekom s chybami a prednosťami. (Hor.)
2. prvé miesto, čestné miesto: Ženám všade patrí prednosť. (Kuk.)
● dať, dávať niekomu, niečomu p. vybrať, vyberať si niekoho, niečo podľa záľuby z väčšieho počtu, uprednostniť, uprednostňovať niekoho al. niečo: Štúr dával prednosť voľnému slovu. (Krčm.) Pre krásne devy, ktorej dať prednosť? (Vaj.) Vidí sa mi, že dám prednosť voľnosti. (Fig.)
prednosť ž 1. predná časť, predok niečoho; predvoj: antecessio: Vorgang: prednost, predek (WU 1750); prednost wlasuw ukaderawena (PeP 1769) 2. prvé al. popredné miesto: kdo ma penez dosty, biwa w prednostj, na prednim miste seda (BV 1652); we wsseckich cyrkewnich snemich rymssti biskupowe prednost držely (TP 1691); Krystus aposstolum zbranil prednost mjti, pápa na tom swete chce neywissjm byti (SC 17. st); praesidentia: prednost, predné wladárstwi (KS 1763); mezy vszim tvorem božim človek ma prednost (SS 18. st) 3. uprednostňovanie, uprednostnenie niekoho v niečom: čo pricházilo, do teho všecci vespolek smele sáhli, v tem žádná nebila víjimka, žádná prednosť (BR 1785); urad richtarsky sprawedliwe wikonawati budem, neprohledagjce na žadne pratelstwj, prednost, prjzen, hnew (PONIKY 1797) L. dávať priazeň komu uprednostňovať niekoho: nechať djtkam mjm nad gine žadna prednosť se ňedawa (PT 1796); to on učinjl ne proto, žebj s. Petrowj nekteru prednost mezj učedlnikj dawal (CS 18. st); mať p. k čomu, nad koho, v čom byť uprednostňovaný: i predkowe gych, genž prednost meli k tomu (s. l. 1551); pry kupowany kožy domaczy nad prespolne prednost magj mity (TRENČÍN 1579); každy chce prednost w statku mitj (CF 18. st); predniesť čo pred koho právom p-i a pokrvnosti na základe prednostného pokrvného práva: tato wec bez wedomj tutora syrotkuw se stala, ne bez prýčiny yhneď proti tomu (tútor) contradikowal a prednesuce tuto wec pred wrchnost prawem prednosti a pokrwnosti (NYÍREGYHÁZA 1789); p. práva prednostné právo: zdališ by on gakšto prednost prawa magjcy (ku kúpe) (L. MIKULÁŠ 1770) 4. obyč. pl väčší nárok na poprednejšie, výhodnejšie miesta, výhody: prisny saud nekdy wykonan budě pri tech, genž w prednostech postawenj gsau (SP 1696); slobodné statkůw swých vžiwánj prednostam nic se nevgimá (PH 1770) 5. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. niečím vyniká: do kteregžto cyrkwi pro gegi mocnu prednost musy wssecka cyrkew wgjti (DuH 1723); praestantia: wybórnost, prednost, znamenitá bytnost neceho (KS 1763); Buh w swatem Pjsme vpewnil wssecké práwa, prednosti a wssecku swu moc a wládu od swetských regentuw (STo 1783)