predne prísl. kniž. zastar. predovšetkým, najprv, v prvom rade: Predne prizrime sa postavám čertov. (Dobš.) Štúrove články boli adresované predne inteligentnej mládeži. (Krčm.)
predne, prednej prísl najprv, najskôr, predovšetkým, v prvom rade: doswiecugi trima osobami, zie mi slubil dati za me wyno penize predne na Turycze, potom ostatek na swateho Wawrince (JABLOŇOVCE 1581); zdrawy dobreho Gich Milosti winssugeme a ponižene prosime, gak predne richtar, tak take společne prisažny (BRATISLAVA 1681); dokonal sem se cum domino Paulo Intibi na tento spusob: A to predne a ponagprwe za častku Šuskousku (V. KUBÍN 1698); brada muzska negprw (:predne:) chlupkamj se krige (:prikriwa:) (KoA 17. st); praesertim: obzwwláštňe, predně (KS 1763); na swedecztwy sme powolaly predne Brezowanuw (BREZOVÁ p. B. 1768); kde se doklada, že predneg zhromaždenj budu wssyknj narodowe (CS 18. st) L. p. pominulý predchádzajúci: w den ostatnj predne pominuljch swatkuw wjanočnjch (TURIEC 1746); pred swatkem swateho Jana predne pominulym (ZÁTURČIE 1755); swedek w stredu predne pominulu na switanj widel (MOŠOVCE 1758) F. kdo druhému syt predklada, slussně do né predně padá (ŽS 1764) kto druhému jamu kope, sám do nej vpadne