predmet -u m.
1. každý neživý hmotný jav, vec: spotrebný, ozdobný, spomienkový p., p-y osobnej potreby
2. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť, objekt: p. rozhovoru, myslenia, záujmu, výskumu; vyučovací, (ne)povinný p., práv. p. sporu
3. gram. vedľajší vetný člen, kt. rozvíja sloveso al. príd. m., objekt;
predmetový príd.: škol. p-á komisia; gram. p-é sloveso kt. dej smeruje na predmet;
predmetný príd.: práv. p-á vec
predmet2, -u m. gram. vedľajší vetný člen, ktorým sa rozvíja nadradené sloveso; objekt;
predmetový príd.: gram. p-é sloveso vyjadruje činnosť, ktorá zasahuje nejaký predmet
(jeden) predmetový; (bez) predmetového; (k) predmetovému; (vidím) predmetového; (hej) predmetový!; (o) predmetovom; (s) predmetovým;
(dvaja) predmetoví; (bez) predmetových; (k) predmetovým; (vidím) predmetových; (hej) predmetoví!; (o) predmetových; (s) predmetovými;
(jeden) predmetový; (bez) predmetového; (k) predmetovému; (vidím) predmetový; (hej) predmetový!; (o) predmetovom; (s) predmetovým;
(dva) predmetové; (bez) predmetových; (k) predmetovým; (vidím) predmetové; (hej) predmetové!; (o) predmetových; (s) predmetovými;
(jedna) predmetová; (bez) predmetovej; (k) predmetovej; (vidím) predmetovú; (hej) predmetová!; (o) predmetovej; (s) predmetovou;
(tri) predmetové; (bez) predmetových; (k) predmetovým; (vidím) predmetové; (hej) predmetové!; (o) predmetových; (s) predmetovými;
(jedno) predmetové; (bez) predmetového; (k) predmetovému; (vidím) predmetové; (hej) predmetové!; (o) predmetovom; (s) predmetovým;
(dve) predmetové; (bez) predmetových; (k) predmetovým; (vidím) predmetové; (hej) predmetové!; (o) predmetových; (s) predmetovými;