predložiť dok.
1. položiť pred niekoho, obyč. na výber, na posúdenie, na vybavenie ap.: p. niekomu účet, výkaz, zoznam
2. podať, ponúknuť (jedlo, nápoj): p. na raňajky vajcia
3. oznámiť, pripomenúť niekomu niečo, aby o tom rozhodol, aby to posúdil: p. otázku na diskusiu; p. prosbu;
nedok. predkladať
domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večerou • predkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovar • podávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedlá • expr. zried. ponukovať • expr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovať • dohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu auta • propagovať • odporúčať • robiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom
2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadli • vyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierok • podnecovať • povzbudzovať • posmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do reči • aktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania
predkladať p. ponúkať 1
predkladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť pred niekoho, obyč. na výber, na posúdenie, na zaplatenie ap.: p. účet, zmenku; Siahol do pazuchy a predkladá jej pokrčený papier. (Kuk.)
2. (čo komu) (o jedle, o tovare ap.) podávať, ponúkať: Obješ sa tej zemiakovej omáčky, ktorú ti budú každý deň predkladať. (Gráf)
3. (čo) oznamovať, pripomínať niekomu niečo, aby o tom porozmýšľal, zaujal stanovisko: p. plán, uznesenie, zmluvu, návrh; p. otázky; Žiale svoje predkladá. (Kuk.);
dok. predložiť
|| predkladať si nár. predstavovať si, domnievať sa: Návšteva nepotrvá dlhšie, než sme si predkladali. (Kuk.) Ako by sa to dalo urobiť, aby dosiahol taký výkon, ako si predkladal. (Hor.)
predložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) položiť pred niekoho, obyč. na výber, na posúdenie, na zaplatenie ap.: p. účet, zmenku; Tento výkaz predložíte pri pokladnici. (Kuk.)
2. (čo komu) (o jedle, o tovare ap.) podať, ponúknuť: Čo by jej čo predložil, len vodu pije. (Tim.) Poponáhľala sa niečo k jedeniu mu predložiť. (Čaj.)
3. (čo, čo komu) oznámiť, pripomenúť niekomu niečo, aby o tom porozmýšľal, zaujal stanovisko: p. otázku, prosbu, návrh; Vláde vo Viedni predložili memorandum. (Škult.) Kráľ povolal radcov a predložil im, čo robiť. (Dobš.)
4. zastar. (koho, čo) navrhnúť: Želinského za prvého vicišpána predložím. (Kal.);
nedok. k 1, 2, 3 predkladať