predkladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť pred niekoho, obyč. na výber, na posúdenie, na zaplatenie ap.: p. účet, zmenku; Siahol do pazuchy a predkladá jej pokrčený papier. (Kuk.)
2. (čo komu) (o jedle, o tovare ap.) podávať, ponúkať: Obješ sa tej zemiakovej omáčky, ktorú ti budú každý deň predkladať. (Gráf)
3. (čo) oznamovať, pripomínať niekomu niečo, aby o tom porozmýšľal, zaujal stanovisko: p. plán, uznesenie, zmluvu, návrh; p. otázky; Žiale svoje predkladá. (Kuk.);
dok. predložiť
|| predkladať si nár. predstavovať si, domnievať sa: Návšteva nepotrvá dlhšie, než sme si predkladali. (Kuk.) Ako by sa to dalo urobiť, aby dosiahol taký výkon, ako si predkladal. (Hor.)
predložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) položiť pred niekoho, obyč. na výber, na posúdenie, na zaplatenie ap.: p. účet, zmenku; Tento výkaz predložíte pri pokladnici. (Kuk.)
2. (čo komu) (o jedle, o tovare ap.) podať, ponúknuť: Čo by jej čo predložil, len vodu pije. (Tim.) Poponáhľala sa niečo k jedeniu mu predložiť. (Čaj.)
3. (čo, čo komu) oznámiť, pripomenúť niekomu niečo, aby o tom porozmýšľal, zaujal stanovisko: p. otázku, prosbu, návrh; Vláde vo Viedni predložili memorandum. (Škult.) Kráľ povolal radcov a predložil im, čo robiť. (Dobš.)
4. zastar. (koho, čo) navrhnúť: Želinského za prvého vicišpána predložím. (Kal.);
nedok. k 1, 2, 3 predkladať