predísť -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.
1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať pred niekoho, pred niečo, predbehnúť, predstihnúť: na prechádzke nás p-l sused; auto ich p-lo veľkou rýchlosťou
2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predbehnúť, predstihnúť: chcel to vykonať sám, ale ho p-li
3. včasným zákrokom, prevenciou zabrániť: p. infekcii, nebezpečenstvu;
nedok. predchádzať -a
1. k 1 – 3: p-a sa vľavo; rozhodnutiu p-l súhlas správcu; otužovaním p. prechladnutiu
2. uskutočňovať sa, byť časovo al. miestne pred niečím: búrka p-la lejak, lejaku; znelej hláske p-a neznelá
● pýcha p-a pád
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti
predchádzať si usilovať sa získať si niečiu priazeň • predchodiť si • obchádzať si • obchodiť si: chlapec si predchádza otca, aby mu kúpil gitaru • fraz. expr. okrúcať/omotávať si okolo prsta: okrúca, omotáva si dievča okolo prsta
predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radou • predbiehať (behom) • predstihovať • predháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých
2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovať • zamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusu • znemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla
vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)
zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!
predchádzať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo, predbiehať pri chôdzi: Nevšímal si ľudí, ktorí ho predchádzali. (Pláv.)
2. (koho čím) konať, robiť niečo skôr než niekto iný, ukazovať vzor niekomu, predchodiť: Hostinský predchádzal dobrým príkladom. (Kuk.) Musím vás radou predchádzať. (Kal.)
3. (čomu) včasným zákrokom, preventívnymi opatreniami zabraňovať niečomu: p. ochoreniu, infekcii; Prísnosť bolí, ale predchádza mnohému zlu. (Čaj.)
4. (čomu, čo, pred čím, pren. i koho) byť, diať sa, uskutočňovať sa časove pred niečím: nadvýroba predchádza kríze; pren. Pri nevšednej povesti, čo ho predchádzala ... (Ráz.) ktorú mal.
● Pýcha predchádza pád (prísl.) namyslený, povýšený človek obyč. zle pochodí;
5. trochu zastar. (komu) zdať sa, pripadať, predchodiť: Bude ti tak predchádzať, že si sa v kasárni narodil. (Kuk.);
dok. k 1, 3 predísť
|| predchádzať si hovor. (koho) snažiť sa získať si niekoho: Vedeli, že môže každému pomôcť, preto si ho všakovak predchádzali. (Zgur.)
predísť, -íde, -ídu dok.
1. (koho, čo) chôdzou sa dostať pred niekoho, predbehnúť pri chôdzi: Zišla na cestu, zobrala sa bystrým krokom, aby ho predišla. (Tim.)
2. (koho, čím, pren. i koho) vykonať niečo skôr než niekto iný, predbehnúť: Miluša ma predišla svojím vyznaním. (Pal.) Pán farár predišiel ho slovami. (Tim.); pren. Paľo predišiel otca do hrobu (Tim.) skôr zomrel.
3. (čomu) včasným zákrokom, preventívnym opatrením zabrániť niečomu; prekaziť niečo: p. nešťastiu, chorobám, omylu, škodám; Chce predísť podozreniu. (Kuk.); predišiel klebetám (Fr. Kráľ);
4. zried. (komu pred oči, pred koho) predstúpiť, zjaviť sa: Neraz jej predíde pred oči balvanisko, čo videla vo sne. (Ráz.);
nedok. k 1, 3 predchádzať