predchádzať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo, predbiehať pri chôdzi: Nevšímal si ľudí, ktorí ho predchádzali. (Pláv.)
2. (koho čím) konať, robiť niečo skôr než niekto iný, ukazovať vzor niekomu, predchodiť: Hostinský predchádzal dobrým príkladom. (Kuk.) Musím vás radou predchádzať. (Kal.)
3. (čomu) včasným zákrokom, preventívnymi opatreniami zabraňovať niečomu: p. ochoreniu, infekcii; Prísnosť bolí, ale predchádza mnohému zlu. (Čaj.)
4. (čomu, čo, pred čím, pren. i koho) byť, diať sa, uskutočňovať sa časove pred niečím: nadvýroba predchádza kríze; pren. Pri nevšednej povesti, čo ho predchádzala ... (Ráz.) ktorú mal.
● Pýcha predchádza pád (prísl.) namyslený, povýšený človek obyč. zle pochodí;
5. trochu zastar. (komu) zdať sa, pripadať, predchodiť: Bude ti tak predchádzať, že si sa v kasárni narodil. (Kuk.);
dok. k 1, 3 predísť
|| predchádzať si hovor. (koho) snažiť sa získať si niekoho: Vedeli, že môže každému pomôcť, preto si ho všakovak predchádzali. (Zgur.)
predísť, -íde, -ídu dok.
1. (koho, čo) chôdzou sa dostať pred niekoho, predbehnúť pri chôdzi: Zišla na cestu, zobrala sa bystrým krokom, aby ho predišla. (Tim.)
2. (koho, čím, pren. i koho) vykonať niečo skôr než niekto iný, predbehnúť: Miluša ma predišla svojím vyznaním. (Pal.) Pán farár predišiel ho slovami. (Tim.); pren. Paľo predišiel otca do hrobu (Tim.) skôr zomrel.
3. (čomu) včasným zákrokom, preventívnym opatrením zabrániť niečomu; prekaziť niečo: p. nešťastiu, chorobám, omylu, škodám; Chce predísť podozreniu. (Kuk.); predišiel klebetám (Fr. Kráľ);
4. zried. (komu pred oči, pred koho) predstúpiť, zjaviť sa: Neraz jej predíde pred oči balvanisko, čo videla vo sne. (Ráz.);
nedok. k 1, 3 predchádzať