predísť -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.
1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať pred niekoho, pred niečo, predbehnúť, predstihnúť: na prechádzke nás p-l sused; auto ich p-lo veľkou rýchlosťou
2. urobiť niečo skôr ako niekto iný, predbehnúť, predstihnúť: chcel to vykonať sám, ale ho p-li
3. včasným zákrokom, prevenciou zabrániť: p. infekcii, nebezpečenstvu;
nedok. predchádzať -a
1. k 1 – 3: p-a sa vľavo; rozhodnutiu p-l súhlas správcu; otužovaním p. prechladnutiu
2. uskutočňovať sa, byť časovo al. miestne pred niečím: búrka p-la lejak, lejaku; znelej hláske p-a neznelá
● pýcha p-a pád
predchádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.
predchádzať si -dza si -dzajú si -dzaj si! -dzal si -dzajúc si -dzajúci si -dzanie si nedok.
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti
predchádzať si usilovať sa získať si niečiu priazeň • predchodiť si • obchádzať si • obchodiť si: chlapec si predchádza otca, aby mu kúpil gitaru • fraz. expr. okrúcať/omotávať si okolo prsta: okrúca, omotáva si dievča okolo prsta
predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radou • predbiehať (behom) • predstihovať • predháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých
2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovať • zamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusu • znemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla
vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)
zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!
predchádzať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo, predbiehať pri chôdzi: Nevšímal si ľudí, ktorí ho predchádzali. (Pláv.)
2. (koho čím) konať, robiť niečo skôr než niekto iný, ukazovať vzor niekomu, predchodiť: Hostinský predchádzal dobrým príkladom. (Kuk.) Musím vás radou predchádzať. (Kal.)
3. (čomu) včasným zákrokom, preventívnymi opatreniami zabraňovať niečomu: p. ochoreniu, infekcii; Prísnosť bolí, ale predchádza mnohému zlu. (Čaj.)
4. (čomu, čo, pred čím, pren. i koho) byť, diať sa, uskutočňovať sa časove pred niečím: nadvýroba predchádza kríze; pren. Pri nevšednej povesti, čo ho predchádzala ... (Ráz.) ktorú mal.
● Pýcha predchádza pád (prísl.) namyslený, povýšený človek obyč. zle pochodí;
5. trochu zastar. (komu) zdať sa, pripadať, predchodiť: Bude ti tak predchádzať, že si sa v kasárni narodil. (Kuk.);
dok. k 1, 3 predísť
|| predchádzať si hovor. (koho) snažiť sa získať si niekoho: Vedeli, že môže každému pomôcť, preto si ho všakovak predchádzali. (Zgur.)
predísť, -íde, -ídu dok.
1. (koho, čo) chôdzou sa dostať pred niekoho, predbehnúť pri chôdzi: Zišla na cestu, zobrala sa bystrým krokom, aby ho predišla. (Tim.)
2. (koho, čím, pren. i koho) vykonať niečo skôr než niekto iný, predbehnúť: Miluša ma predišla svojím vyznaním. (Pal.) Pán farár predišiel ho slovami. (Tim.); pren. Paľo predišiel otca do hrobu (Tim.) skôr zomrel.
3. (čomu) včasným zákrokom, preventívnym opatrením zabrániť niečomu; prekaziť niečo: p. nešťastiu, chorobám, omylu, škodám; Chce predísť podozreniu. (Kuk.); predišiel klebetám (Fr. Kráľ);
4. zried. (komu pred oči, pred koho) predstúpiť, zjaviť sa: Neraz jej predíde pred oči balvanisko, čo videla vo sne. (Ráz.);
nedok. k 1, 3 predchádzať
predchádzať p. predísť
predísť dk 1. koho predísť pred niekým: (Boh) predessel a gakóžto cestu postlal a pohodlnú priprawil (BlR 18. st) 2. dostať sa do popredia, do významnejšieho postavenia: nos ibimus priores: my predégdeme (KS 1763) 3. v čom postúpiť, pokročiť v nej. činnosti: processus magnos efficere: wélmy predgjti w weci; processus tuos studeo cognoscere: žadám zwedeti, dokud sy predessel w wecy, w práci (KS 1763); nepredegde-ly bog, wytestwy byti nemuže (MC 18. st) ak neprebehne 4. koho chôdzou sa dostať pred niekoho, predbehnúť niekoho: swedek widel, kdi proti tomuže Hužwowi (Kazaj) na cestu wissiel a geho predissiel (V. ČEPČÍN 1734); kam nechce gisť cele stado, gak gedna predegde, tam y do nebezpečenstwi wssecko stado wegde (GV 1755); y hle predénde (Ježiš) wás do Galiléi, tam ho widět budete (KB 1756); mladý pán uzríce pred sebú íťi gakúsi ženskú, pospíchal gu predíťi, abi wiďel, gaká gest w twári (BU 1795) 5. koho vykonať niečo skôr ako iný, časovo niekoho v niečom predstihnúť: György pred rokom ukazal czestu a predessel nini na marach odpocziwagicziho otcze sweho do weczneg radosty (H. ČUTA 1604) zomrel skôr ako otec; lyde, ktery nas mnohymy weky predessly, poradky narydyly (CA 1698); darmo pracuge (hospodár), krome gestliže sam ze swim prikladem gich (deti) napred predegde (MS 1758); narod tento chwalitebnjm prjkladem tebe predessel (PT 1796); (svokra) asnad odnekud naprawena, predissla ma fortielne takowima slowi (PUKANEC 18. st) 6. koho prísť, objaviť sa skôr ako niekto iný: Jan Krstitel tebe predssel a tys za ným na swět pryssel (CC 1655); tohoto geho prichodu znaky se sčastky giž ukazaly, sčastky pak gistotne den sudny predegdu (COB 17. st) 7. koho čím predstúpiť pred niekoho s niečím: nemužeme zanechaty Wasse Urozenosty slawne s tuto nassy poniženu supplikacy kleknucze predgity (VYHNE 1686); Hawgar Ondriss, kteri predegducze chudobnu obecz, ma w sweg plneg moczy slobodnu sstwrtynu (ČAJKOV 1735) 8. čo čomu začať sa strániť niečoho: zeby mohly se ty weczj nalezitim spusobem predeist (BECKOV 1680); mohli sobe nakupiti a nazhromazdowati obile, z kterym bi bili predessli hlad nasledugici (MS 1758); gako se držati má, aby zlosti tegto predgiti mohel (VOv 1779); prawda gest, že neni na swete nic tak zleho, co bi se mu hnedki zawčasu a pri pocatku predegsti, zastati nemohlo (MK 18. st) 9. koho s čím prevýšiť niekoho niečím: ia prewisil gsem a predesel wsetkich z mudrosti (Káz 18. st); predchádzať [-(d)za-, -(d)ze-] ndk 1. k 1: owečka nezna cestu swu, gedine gestly gy pastyr predchazy (COB 17. st); Pán gych predcházal, aby gym céstu ukazowal (KB 1757); co widice matka geho, ktera malicko predchazela, obratila se ku nemu a takto mu powedela (MS 1758); vervex sectarius: wyrezany baran predcházágjcy stádo (KS 1763); kral Gottuw poručyl k posmechu negwetssimu Pawla swug wuz predchazety (MC 18. st); x. pren mluwi Pismo, že predchadza poniženost slawu (GŠ 1758) 2. k 2: primatum obtineo: predcházám, wrchnost, hodnost mám; principatum habeo: predek wedem, predcházám (KS 1763) 3. k 3: promoveo parum: maló predcházám w weci, w práci; destruit eum infamia: pre zlú powest predcházat nemože w weci; negotium succedit sub maus (!): dobre predcházá w wsseckég práci (KS 1763) 4. k 4: antevenio: predcházám, predgjžďám; praenavigo: predcházám hagowem; antecupio: predbjham ňekoho, predcházám (KS 1763) 5. k 5: nesprawedlywa wecz gest, aby domaczy obiwatele prekupowanym prespolnich predchazenj bily (TRENČÍN 1579); mame slobodu w lowenj rib, y to nam nic neprospege k užitku, ponewačz panskj slobodnicj wssade nas predchadzegi (S. ĽUPČA 1747); praepeto: predcházám, predprosugem, prwe žádám (KS 1763) 6. k 6: čas wymienany ma se wždiczky zachowawaty den swateho Matega, ktery ma predchazet gednim mesiczem pritelske napomenuty (BENICE 1692); wychod geho (mesiaca) predchazi žare gitrny (KoA 17. st); rosa predchazala mannu (MS 1758); nekterj smjsslegj, žeby ona (žltá nemoc) wodnatedlnost predchazela (HT 1760); (Ján) Krista Pana predchazel y učenjm y swjm početjm (CS 18. st); ténto wsseobécny súd znameňá wélmy hrózne predcházat budú (BlR 18. st) 7. k 7: že se zas opovažujeme s tuto našu inštancii pred Jejich Velkomožne Milosti predchazeti, prosime za dobrotive odpušteni (KOSORÍN 17. st LP); s tich tehdy pricsin pred sl. magestat predchazim (PUKANEC 18. st) 8. k 8: excedere ex acie: predcházati bitku; reprimere bella nascentia: bogowáni predcházati, nedowoliti (KS 1763) 9. k 9: swina morska chitrosti swu, welriba welikosti wssecky (zvieratá) predchazy (KoB 1666); delfin prudkosti, welriba welikosty wssecky (zvieratá) predchazy (KoA 17. st) 10. koho (s) čím (o prejavoch úcty, zdvorilosti) preukazovať svoju priazeň ako prvý, byť vzorom, príkladom v uctievaní niekoho, ctiť si niekoho: nassly sme, aby Michael Ssuwada sweho pastorka mylowal a ochranowal, tak yako y rownym spusobem pastorek žeby vcztywostow synowskow predchazel a geho cztyl (MARTIN 1650); rad pozdrawug, klobuk snimeg y sprostaka ctj predchazeg (SP 1696); instans pana Jeszenszky Györgya naležitu pocztiwostj a poniženostj predchadzel (MARTIN 1731); kdy se czechmystr zwoly, tehdy geho ostatny naležitu pocztywostj predchazety magj (CA 1731); predchádzať sa ndk čím (o cti, poctivosti) navzájom si preukazovať zdvorilosť: cty se wespolek predchazagte, prawj Pawel (SK 1697); lasku bratrsku gedni k druhim nakloneny suce, poctiwosty wespolek mame se predchazety (COB 17. st)