predavač -a m. kto predáva, obyč. v obchode;
predavačka -y -čiek ž.;
predavačský príd.
predavač -ča pl. N -či m.
predavač, -a m. kto predáva v obchode: šikovný, úslužný p.;
predavačka, -y, -čiek ž.;
predavačský príd.: p-é schopnosti
predavač [pre-, pro-] m 1. kto predáva nej. tovar al. nehnuteľnosť: ty penyze aby se mu vratily a toho prodavacza popadnulj (NEMCE 1596 E); ponewadž (Turček) zaplatil hotowymi penezmi za wssecko bez wsseho hamowany od prodawače (TURIEC 1632); predavač aneb ten, ktery vino predava (B. BYSTRICA 1711 CM); piscarius: prodáwač ryb; librarius: prodawač knih (KS 1763); kramár cahirský prez plac idúc, rodem Arabšť, pristupil k predawačum a cenu pítanú bez všeho hádaňí za ňeho (Reného) zložil (BR 1785) 2. kto niekoho al. niečo zapredáva, zrádza za peniaze al. za iné výhody: kdiž bywal Menelaus woditel, ktery zákonúw y wlásti byl zrádec aneb prodáwač (KB 1757); takowi bil faleczni prodawacz a zradze nehodni newineg krwi Kristoweg Judass (SJ 1780) 3. kto niekomu niečo podáva, dáva: victimarius: obetny sluha aneb prodawač obeti (DSL 18. st) sluha pri obeti; -ka ž k 1: negotiatrix: kramárka, prodawačka; venditrix: prodawáčka (KS 1763); mercator: prodawačka femin (PD 18. st); predavačný [pro-] príd: placy prodawačne tryapadesat (stôp merajú) (KrP 1760); prodáwačné gest to, čo mám, powjda tebe Buh, kup to, čo má prodáwačného (BlR 18. st)