Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prejsť -jde -jdú prejdi! -šiel prejdený dok.

1. chôdzou sa premiestniť: p. z chodby do izby; žena p-la na dvor

2. dostať sa, preniknúť cez niečo: p. cez dvere, dverami; p. cez hranice; auto p-lo cez most

3. ísť okolo a nezastaviť sa, minúť, obísť: p. okolo niekoho bez pozdravu; popri nás p-l vlak

4. pochodiť, prechodiť (isté územie): p-l už kus sveta; horu som p-l krížom-krážom

5. uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. pár krokov, p. pešo, bicyklom 10 km

6. po opustení niekoho, niečoho sa pridať k niekomu, niečomu inému: vojaci p-li k partizánom; p. v práci na iný úsek

7. jazdou cez niekoho, cez niečo zraniť, usmrtiť: auto p-lo sliepku; p-l ho vlak

8. vykonať pohyb po niečom: p. si rukami po vlasoch; p. zrakom po niečom pozrieť si

9. zbežne, v rýchlosti pozrieť, prečítať: p. hlavné body správy; p-l stránku novín

10. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k druhej: p. do útoku; p. do dôchodku; p. od slov k činom

11. preniknúť (význ. 2), zasiahnuť: p-la ho hrôza; p-l ma mráz

12. prestať postihovať, stratiť sa, zmiznúť: chrípka ho už p-la; otca p-e hnev; p-la mu chuť i pren. stratil záujem; však vás p-e smiech

13. zmeniť miesto, priestor: kniha p-la mnohými rukami

14. dostať sa, preniknúť cez niečo (napriek prekážkam): zvuk p-l cez stenu; p. cez obranu súpera

15. rozšíriť sa, preniknúť niečím: tlačou p-la správa, že ...; obecenstvom p-la vlna sklamania

16. zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: hádky p-li do bitky; láska p-la na nenávisť

17. dostať sa do vlastníctva iného, zmeniť vlastníka: pôda p-la do rúk roľníkov; dom p-l na syna

18. začať sa týkať niečoho iného: rozhovor p-l na rodinné veci

19. podstúpiť, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; p-la veľkým utrpením

20. skončiť sa, pominúť sa, prestať: dážď už p-l

21. prebehnúť (význ. 4), uplynúť: cesta p-la príjemne; večer rýchlo p-l

22. byť schválený, prijatý, obstáť: návrh zákona v parlamente nep-l; žiadosť u riaditeľa p-la

23. absolvovať (skúšku, ročník): 5 žiakov na skúške nep-lo

24. nechať bez povšimnutia: urážku p-l mlčaním

všetko mu p-e môže všetko urobiť beztrestne;

nedok. prechádzať -a, prechodiť2

// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;

nedok. prechádzať sa, prechodiť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prechádzať ‑a ‑ajú, prechodiť ‑í ‑ia nedok.; prechádzať sa, prechodiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniecprestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sazavršovať sadokončievať sadokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sauzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzaťzanikaťmiznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávaťutíchaťpovoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje


meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňaprechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajúvymieňať sa: úlohy sa vymieňajúobmieňať savariovaťvarírovať: tóny varírujú jeden za druhým

3. p. lesknúť sa


obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesťťahať satiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sarobiť saodohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sakonať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť


prechádzať porov. prejsť


prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod. • prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po mestehovor. zastaráv.: špacírovaťšpacírovať sa: špacíruje sa s kočíkomhovor. korzovaťpren. expr. defilovaťzastaráv.: promenovaťpromenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parkuchodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach


tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievaťtupiť saotupovať sazried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval saslabnúť: žiaľ otupieval, slabolprestávaťzanikaťprechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prechádzať, -a, -ajú i prechodiť, -í, -ia nedok.

1. ísť, chodiť po nejakom priestore, ísť niekam, po povrchu niečoho, niečím ap.: Sestry prechádzajú ticho po dlhých koridoroch. (Kuk.) Dievčatko prechádzalo cez most. (Janč.) Neďaleko od nich prechádzal chlap s volmi. (Jégé) Často prechádzal trhoviskom mesta. (Ondr.) Prechádzal na druhú stranu ulice. (Urb.) Počuť autokolónu prechodiť. (Stod.) Ľudia prechádzajú bránou. (Jil.) Prechodiac vrátkami, akosi sa zaradoval. (Urb.)

mráz mu (jej) prechádza (prechodí) po chrbte trasie sa a) od zimy, b) od strachu;

2. (čím, cez čo) prenikať, prestupovať, šíriť sa niečím: Ak svetlo prechádza hranolom, láme sa. — Zima prechádzala mi cez rukavičky. (Jes.) Toto slovo jej ťažko prechádza perami. (Štítn.)

3. viesť, tiahnuť sa niečím: Od mosta, kadiaľ prechodí jeden z početných leningradských kanálov, otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.); mat. čiara prechádza bodom;

4. (čím po čom, čím, čo čím) pohybovať niečím po niečom: Prechádzala mu rukou po tvári. (Jaš.) Prsty prechodia fujarou. (Žáry); pren. Zrakom prechádzam nástupište (Al.) prezerám ho.

5. ísť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: Keď sme prechodili popri psovi, začal vrčať. (Kuk.) Popri nich prechádzali na vyparádených koňoch vycifrovaní páni. (Jégé) Keď prechodil okolo výtokového otvoru, trochu sa obzrel. (Hor.)

6. (do čoho, kniž. i v čo) meniť sa, premieňať sa na niečo iné: Bok prechádzal voľne v mohutný vrch. (Kuk.) Slnečný júl prechádza do horúceho augusta. (Vám.) Recitovanie prechádzalo do deklamácie. (Vaj.) (More) stalo sa šedivastým, prechodilo do hlinasta. (Jes.)

7. po opustení niekoho (niečoho) pridávať sa, pripájať sa k niekomu (k niečomu) inému; prebiehať: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

8. (koho) zasahovať, prenikať (o stavoch, citoch ap.): Mráz nás predchádzal. (Bedn.) Cíti sa chorá, prechádza ju zima. (Jégé) Pánov prechodí úžas. (Gráf)

9. (koho, komu) postupne opúšťať niekoho, strácať sa, miznúť (o stavoch, citoch ap.): Kašeľ im veru neprechádza. (Šolt.) Prechádzala ho trpezlivosť. (Mor.) Janovi začal hnev prechodiť. (Kuk.) Driemoty mi prechádzajú. (Kuk.) Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) prestávala vidieť.

10. (o čase) plynúť: Prechádza minút veľa. (Jes.) Štvrtý (deň) už prechodí. (Fig.)

11. (z koho, z čoho na koho, na čo, ku komu, kam) (najmä o veciach, vlastnostiach) meniť držiteľa, vlastníka, majiteľa; dostávať sa od jedného držiteľa k druhému: Poplátené košele prechádzali k otcovi. (Jes.) Klavír prechodil z otca na syna. (Kuk.) Poháriky prechádzali z ruky do ruky. (Kal.) Hriech prechádza z rodičov na dietky. (Vaj.)

12. (čím) podstupovať niečo; podrobovať sa niečomu: Prechádzať takouto školou je povinnosťou spisovateľa. (Fel.) Mestečko prechádza zmenami. (Zgur.)

13. byť spôsobilý postúpiť do vyššej triedy (v škole): 20 % žiakov prechádza s vyznamenaním;

dok. prejsť


prechádzať sa, -a, -ajú i prechodiť sa, -í, -ia nedok. voľne chodiť sem a tam, obyč. pre osvieženie: p. sa po parku, po záhrade, po dvore; Dcéry sa len prechodili a nič nerobili. (Dobš.);

dok. prejsť sa;

opak. zried. prechádzavať sa, -a, -ajú


prejsť, prejde, prejdú, prešiel, rozk. prejdi dok.

1. dostať sa pešo z miesta na miesto, vykonať pešo cestu niekade, po niečom: Prešla z jedného kúta do druhého. (Kuk.) Muž prešiel k pultu. (Min.) Prešiel po lúke až ku kraju. (Plav.) Nervózne prešiel po izbe. (Urb.) I po batoh mu prešla (Jégé) zašla.

prejdi, prejdite zdvorilostná fráza nabádajúca niekoho, aby vošiel dnu; mráz mu (jej) prešiel po chrbte otriasol (-sla) sa a) od zimy; b) od ľaku, od strachu;

2. (čím, cez čo, kam) dostať sa, preniknúť cez niečo: Cez doskový plot ľahko prešli vylomenou dierou. (Gab.) Prejsť teraz cez hranice je trochu riskantnejšie. (Tat.); pren. Lakomstvo mu prešlo do krvi. (Skal.)

p. niekomu cez rozum oklamať, napáliť niekoho; p. niekomu cez ruky byť (prechodne) v rukách niekoho; prešlo mu (jej) mysľou pomyslel(a) si;

3. (popri čom, popri kom, okolo čoho, okolo koho; čo, koho) pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť: Sivák prešiel popri stole. (Min.) Prejdúc popri Genuškovi, šuchla sa o jeho plece. (Jégé) Okolo nás prešiel básnik. (Lajč.) Už prešiel i lavičku a ponáhľa sa bráničkou cez dvor. (Ráz.-Mart.)

p. popri niečom, nad niečím mlčaním nič o istej veci nepovedať, nezmieniť sa;

4. (čím po čom, čím čo, čím cez čo) vykonať pohyb niečím po niečom: Prešla si dlaňou po čele. (Červ.) Prešla rukou to miesto, na ktoré ju bozkal. (Vaj.) Prešla klaviatúru obidvoma rukami. (Jes.) Prešiel rukou cez šedivé vlasy. (Kuk.); pren. Machaj prešiel očami po baraku (Min.) popozeral sa. Záľubne prešla po otcovej vysokej postave (Fig.) popozerala si ho

5. (čo, čo zrakom, očami) prečítať, obyč. v rýchlosti, prebehnúť zrakom: Vyňal rozčítaný román a prešiel niekoľko strán. (Vaj.)

6. (čo) pochodiť, prechodiť isté územie jedným smerom al. i rozličnými smermi: Prešli za prácou Kanadu, Ameriku. (Tomašč.) Dnes už prešiel (mladík) osem dedín. (Min.) Za čriedami kráv prešiel kusy sveta. (Jil.) Prešiel som celé Rusko. (Jes.)

7. (čo) uraziť chôdzou istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. 5 km; Ani nezbadala, že prešla dedinu. (Tim.)

8. po opustení niekoho (niečoho) pridať sa, pripojiť sa k niekomu (k niečomu) inému: Rozpovedal im príbeh maďarského vojaka, ktorý prešiel k nám, slovenským partizánom. (Štítn.) Prešli do roboty k Singerovi. (Taj.) Pýtajú sa ma, či by nemohli prejsť na môj úsek. (Bedn.)

9. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k inej, začať niečo nového: p. od slov k skutkom; p. do útoku; Začal študovať teológiu a prešiel na práva. (Vaj.) Prešiel do pasivity (Letz) stal sa pasívnym.

10. (koho, čo) prevaliť sa, prekotúľať sa po niekom, po niečom kolesami vozidla; pri chôdzi pošliapať nohami: vlak ho prešiel; húsa prešli kone; Traktor ho prešiel a rozdrvil. (Jil.) Prešli sme ho (starčeka) autom. (Hor.)

11. (koho) zasiahnuť, preniknúť (o stavoch, citoch ap.): Hrôza ma prešla. (Jégé) Prejde ho studený vietor do špiku. (Kuk.) Julku prešiel mráz. (Kuk.)

12. (koho, komu) opustiť niekoho, stratiť sa, zmiznúť (o stavoch, citoch ap.): Strach ju už prešiel. (Tomašč.) Kordoša prešla ospalosť. (Min.) Včerajšia nervozita ho už prešla. (Mor.) Už ma prešla myšlienka na zajačka. (Taj.) Prešli jej všetky driemoty. (Tim.) Do tých čias ti budem vyprávať, kým ti choroba neprejde. (Janč.)

prešla mu chuť stratil chuť na niečo;

pren. stratil záujem, odvahu ap.;

13. (čím) preniknúť, rozšíriť sa niečím: tlačou prešla zpráva; Obecenstvom prešla vlna nadchnutia. (Jes.)

14. (do čoho, kniž. i v čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: Škriepky prešli i do bitky. (Vaj.) Kabát prešiel po rokoch z čiernej farby do zelenej. (Taj.) Čerň borového pásma nestihla prejsť v popolavozelenú farbu borových uhlíc. (Vaj.)

15. (na koho, zried. i do čoho) (o veciach, vlastnostiach) zmeniť držiteľa, vlastníka, majiteľa, prísť do vlastníctva iného: (Domy) iste vydržia storočia a prejdú na potomstvo. (Kuk.) Naň prešiel i dom strýcov. (Kuk.) Moje topánky prešli do majetku Haška. (Jes.) vaša láska k nám, tá prejde na synov. (Jes.)

16. (na koho, na čo) v reči zmeniť tému, predmet rozhovoru, úvah ap.: Hovor prešiel na Kašku a na jeho ľúbostný pomer. (Jes.) Teraz prejdem na udalosti, ktoré vplývali na môj život. (Jégé)

17. (čím) podstúpiť niečo, prekonať, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; Štáb musí prejsť všetkými ťažkosťami, ak má byť dobrým štábom. (Min.) Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj. (Urb.) Jeho bledá tvár prezrádzala, že prešiel nedávno nejakým utrpením. (Tomašč.)

18. skončiť sa, pominúť: Sadni si, kým prejde dážď. (Jes.) Búrka prejde. (Stod.)

19. (o čase) uplynúť: Prešli ťažké časy povstania. (Bedn.) Prvý deň prešiel bez nehody. (Al.) Poludnie už dávno prešlo. (kal.) Prešlo mu tridsať rokov. (Taj.)

20. byť schválený, prijatý, obstáť: Uznesenie jednohlasne prejde. (Jes.) Úvodník prešiel (Urb.) redakcia ho prijala. Náčelník sľúbil, že sa pričiní, aby žiadosť prešla. (Fr. Kráľ)

21. pochodiť, obísť (dobre al. zle): A ty hľaďže utekať, aby ťa nedohonili, lebo zle prejdeš (Dobš.) zle pochodíš.

22. postúpiť do vyššej triedy (v škole): 15 % žiakov prešlo s vyznamenaním;

nedok. prechádzať i prechodiť2


prejsť sa, prejde, prejdú, prešiel sa, rozk. prejdi sa dok. vykonať prechádzku, poprechádzať sa: p. sa po parku, po lese, po meste; Rada by sa prešla na kúsku popri Hrone. (Zúb.);

nedok. prechádzať sa i prechodiť sa

Morfologický analyzátor

prechádzať nedokonavé sloveso
(ja) prechádzam VKesa+; (ty) prechádzaš VKesb+; (on, ona, ono) prechádza VKesc+; (my) prechádzame VKepa+; (vy) prechádzate VKepb+; (oni, ony) prechádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) prechádzal VLesam+; (ona) prechádzala VLesaf+; (ono) prechádzalo VLesan+; (oni, ony) prechádzali VLepah+;
(ty) prechádzaj! VMesb+; (my) prechádzajme! VMepa+; (vy) prechádzajte! VMepb+;
(nejako) prechádzajúc VHe+;
prechádzať prechádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

prechádzať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor