Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prebrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. prezrieť kus po kuse a oddeliť vhodné od nevhodného, roztriediť: p. fazuľu, zemiaky, ovocie

2. kus po kuse, čiastku po čiastke vziať do rúk: p. spis za spisom

3. vziať, prijať niečo od niekoho, prevziať: p. poštu, balík

4. dôkladne prerokovať, premyslieť: p. situáciu

5. pri vyučovaní, učení vyložiť (a precvičiť): p. učebnú látku, p. zlomky

6. prebudiť zo spánku, z mdlôb: p. niekoho z mrákot

7. po dlhom vyberaní zle si vybrať: kto veľa preberá, ten p-ie

8. odviesť (význ. 2), odlákať, odvábiť: p. niekomu dievča, frajerku;

nedok. preberať

1. k 1 – 7

2. byť prieberčivý, vyberať (si): p. v jedle

3. prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: koník p-á nohami; mládenci p-jú do taktu tancujú

4. hovor. hrať (význ. 3): p. na píšťale, p. prstami po klávesoch

// prebrať sa zobudiť sa zo spánku, precitnúť z mdlôb: dnes ráno som sa nevedel p.;

nedok. preberať sa

1. k prebrať sa

2. časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk: p. sa v spisoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prebrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.; prebrať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odvábiť vábením odviesť na iné miesto al. získať pre seba • odlákaťodvnadiťodviesť: odvábiť, odlákať dieťa cukríkmi; odvnadiť psa kúskom slaninyodlúdiťpredchytiťprebraťvziať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch): odlúdila jej milého, priateľa; predchytil, prebral mu dievčaodľúbiť (odvábiť láskou): odľúbila priateľke miléhoodvrátiťodpútať (pozornosť): odpútať deti od zlozvykov


osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviťvzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobraťprebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiťposilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiťovlažiťpovlažiťzvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviťzregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiťzmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť saprebudiť saprísť k seberozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenostiprecitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo snaexpr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánkuspamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätaťexpr.: pozviechať sapozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral


prebrať 1. porov. preberať 1–4, p. zobudiť 1 2. p. prejesť sa 1 3. p. odvábiť, predchytiť


predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračkufraz.: vziať/zobrať spred nosauchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosahovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkolodvábiťodlákaťodvnadiťodviesťprebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamarátazastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy


prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutiaprerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázkypopreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlačiobhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej stranyrozdiskutovaťrozobraťanalyzovaťrozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehryosvetliťobjasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektuporadiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiťpremyslieťexpr.: prežuťprežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežulihovor.: prevetraťpreosiaťpreventilovaťexpr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy


prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husacinypresýtiť sa: presýtiť sa sladkostíhrub.: prežrať saobžrať sahovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmiexpr. ohltať sahovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebralhovor.: nadžgať sanapukať sa

2. p. zunovať


premyslieť v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť všetky okolnosti, veci • uvážiťzvážiť: návrh treba ešte raz premyslieť, uvážiť; premysli si, zváž, čo odpoviešrozmyslieť sirozvážiť (si): nemať čas na rozmyslenie; musíme (si) rozvážiť, ako postupovať ďalejexpr. prehútaťtrocha expr. predumať: prehútať, predumať plán do všetkých detailovdomyslieť (premyslieť do podrobností) • expr. rozhútať (si): zle si si to rozhútalprebrať: preberiem problém ešte raz a uvidím, ako sa rozhodnemhovor. expr.: prešpekulovaťprekumštovať: kým sa rozhodnete, treba vec dobre prešpekulovať, prekumštovaťskombinovaťvykombinovať (premyslieť kombinovaním): skombinovali, vykombinovali všetko tak, aby výsledok súhlasilpopremýšľaťporozmýšľať (viackrát niečo premyslieť): keď o všetkom dobre popremýšľal, súhlasilpouvažovať (istý čas uvažovať o niečom): pouvažujem nad vecou, premyslím vec a potom sa vyjadrím

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) prehliadať kus po kuse, vyberať, čo je vhodné, dobré a oddeľovať nevhodné, triediť: p. fazuľu, hrach; p. ovocie, zemiaky;

2. (čo) kus po kuse, čiastku po čiastke postupne brať do ruky: Preberá ruženec. (Kuk.) Preberal akt za aktom. (Ráz.)

3. (čo) zaoberať sa v myšlienkach al. v rozhovore nejakým predmetom al. osobou: Ich myseľ preberala veci mŕtvych i živých. (Vám.) Preberali sme otázku toaliet. (Jégé)

4. (čo) zaoberať sa niečím pri vyučovaní ako učebnou látkou: V šiestej triede preberali práve Poľsko. (Heč.)

5. (čo) brať, prijímať niečo od niekoho: Za vojskom prichádzajú úradníci preberať staré a utvárať nové úrady. (Ondr.)

6. preberať (si) byť prieberčivý, vyberať si: p. v jedle; Nevydala sa dosiaľ, lebo veľmi preberá. (Tim.) Mohla si preberať v pytačoch. (Dobš.)

7. hovor. (na čom, po čom i bezpredm.) hrať: p. na gajdách, na píšťale, na fujare; Rezko preberá prstami po klávesoch. (Jes-á) Pastier preberá a ovce skáču pri ňom. (Al.)

8. (čím, zried. i bezpredm.) prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: Nohy som mal také zapuchnuté, ledva som nimi preberal. (Jes.) Koník preberá nôžkami (Kal.) beží. Mládenci pochytali dievčatá a preberali do taktu s hudbou (Jes-á) tancovali.

9. (koho) kriesiť z mdlôb, zobúdzať: Kamaráti ho vínom preberali. (Jégé) Z ťažkých myšlienok preberal nás okolitý kraj. (Kuk.)

10. zried. prenikať: Vietor vás bude preberať. (Kuk.);

dok. k 1, 3, 4, 5, 9 prebrať;

opak. preberávať, -a, -ajú

|| preberať sa

1. zobúdzať sa, budiť sa zo spánku, z mdlôb ap.: Začala sa preberať zo svojej skľúčenosti. (Tim.) Jozef preberá sa z omráčenia až doma. (Fr. Kráľ)

2. (v čom, pren. i v kom) časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk, hrabať sa v niečom: Preberá sa v aktoch. (Ráz.); pren. Vo vohľačoch sa mohla preberať ako v hnilých hruškách (Dobš.) mohla si vyberať;

dok. k 1 prebrať sa


prebrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (čo) časť po časti, kus po kuse postupne vziať do rúk a roztriediť, vyradiť odpadové časti: p. zemiaky, ovocie; p. fazuľu; Šalátové hlávky sa preberú a očistia. (Vans.)

2. (čo) pri vyučovaní dôkladne vyložiť a precvičiť, preštudovať: Musí sa prebrať všetka učebná látka. (Heč.) Preber jednu francúzsku lekciu. (Jes.); pren. Jeho nedeľňajšie kázne prebrali všetky týždenné udalosti (Jil.) jednu po druhej rozobrali.

3. (čo) vziať, prijať, prevziať od niekoho: p. zodpovednosť za niečo; Prebrala od muža dobré črty jeho povahy. (Krno) Pevné ruky strany prebrali hlavné velenie. (Štítn.)

4. (koho) vytrhnúť, prebudiť zo spánku, u mdloby ap.: Prebrali ho z ťažkých mrákot. (Botto) Z myšlienok prebral ho pohľad na úradských. (Kuk.) Chlad ma prebral. (Taj.)

5. po dlhom vyberaní zle si vybrať: Máš už tridsať rokov, vyberáš — preberieš. (Tim.)

6. hovor. priveľa vypiť al. zjesť: Len mi dajte, ja nemám prebrané. (Taj.) Prebral si včera, brate, musíš ležať. (Jil.)

7. zried. (čo) vybrať, vyčerpať zásoby niečoho: Baňa je baňa, a preberie sa. (Kuk.);

nedok. k 1, 2, 3, 4 preberať

|| prebrať sa vytrhnúť, prebudiť sa, precitnúť zo spánku, z mdlôb ap.: Niko sa prebral z údivu. (Kuk.) Prebral sa z mrákot. (Ondr.) Driemoty sa mi prebrali (Kuk.) prešli mi;

nedok. preberať sa

Morfologický analyzátor

prebrať dokonavé sloveso
(ja) preberiem VKdsa+; (ty) preberieš VKdsb+; (on, ona, ono) preberie VKdsc+; (my) preberieme VKdpa+; (vy) preberiete VKdpb+; (oni, ony) preberú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prebral VLdsam+; (ona) prebrala VLdsaf+; (ono) prebralo VLdsan+; (oni, ony) prebrali VLdpah+;
(ty) preber! VMdsb+; (my) preberme! VMdpa+; (vy) preberte! VMdpb+;
(nejako) preberúc VHd+;
prebrať_1 prebrať prebrať_2 prebrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor