Slovenské slovníky

prebiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie, prebehávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, prebehovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie, prebehúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby

diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí? • stávať sa: ľuďom sa stáva všeličo • konať sa • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmeny • odohrávať sa • prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojne • expr.: variť sa • mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, melie • hovor. zried.: triafať sa • prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci

konať sa stávať sa skutkom • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo • robiť sa • diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda • prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne • odbavovať sa • zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici • expr. mlieť sa: Čo sa tam melie?

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus

prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť

trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

prebehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, čím, kade, kde, kam) behom, v behu rýchlo prejsť nejakým priestorom: Prebehla pitvor a ušla do izby. (Tim.) Dievčatá prebehli izbou. (Kuk.) Išiel práve do banky, keď okolo neho prebehlo auto. (Urb.); p. (cez) ulicu; Prebehla cez pitvor. (Čaj.) Po moste prebehlo auto. (Gab.)

2. (čo) behom rýchlo vykonať nejakú cestu, uraziť nejakú dráhu, cestu: Nemohol by si tých desať kilometrov prebehnúť autom? (Jégé) Už som prebehol celý svet. (Botto)

3. (čo, koho, po čom, čím) vykonať rýchly pohyb niečím po niečom (po niekom): Elena prebehla očami bandu (Kuk.) rýchlo ju prezrela. Prebehol obsah písma (Tim.) rýchlo ho prečítal. Odborným zrakom prebehne misy hojného stola (Vám.) v rýchlosti prezrie. Stano prebehol prstami po klávesoch. (Vaj.); pren. Tvárou prebehla mu červeň (Tim.) začervenal sa; neos. Mysľou mu prebehlo, či by mu nemohla byť priateľkou? (Jes.) pomyslel si

● mráz mu prebehol (zimomriavky mu prebehli) po tele, po chrbte, telom naľakal sa; Telom prebehla mu triaška (Hor.) striaslo ho.

4. (o čase) uplynúť, (rýchle) prejsť: Váš čas ešte neprebehol. (Taj.) Roky prebehli, dávno prekročila päťdesiatku. (Barč)

5. mať priebeh, prejsť (v čase): diskusia prebehla úspešne;

6. prejsť v boji na opačnú stranu (k nepriateľovi al. od nepriateľa): Vinco bol desiatnik, po troch mesiacoch podarilo sa mu prebehnúť. (Min.);

nedok. k 1, 2, 5 prebehávať, -a, -ajú, k 1, 5, 6 i prebiehať, k 1 i prebehovať;

opak k 1, 2, 5 prebehúvať, -a, -ajú

|| prebehnúť sa bežať istý čas; dosýta užiť beh: Nech sa kone prebehnú. (Kuk.)

prebiehať, -a, -ajú nedok.

1. (čím, cez čo) rýchlo niečím prechádzať: Výletníci prebiehali horami. (Urbk.) Prebiehali cez hradskú. (Tat.); pren. Cez telo mi prebieha triaška (Fig.) trasie ma.

2. (čím, kade) viesť, prechádzať: Hornatým krajom prebiehal úsek železnice. (Zgur.)

3. prechádzať v boji na opačnú stranu (k nepriateľovi al. od nepriateľa): Naši vojaci začali prebiehať. (Tomašč.)

4. mať priebeh, plynúť, diať sa: diskusia, kampaň prebieha; Vypytovali sa, ako u nás prebieha boj za socialistický realizmus. (Pláv.);

dok. k 1, 3, 4 prebehnúť

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

prebehnúť dk
1. kadiaľ, kam behom rýchlo prejsť nejakým priestorom: swedek očitye widyel, kdy predepsanj Adam Jeszenszkj z domu sweho wysseda, pres cestu prebehnuwsse, mluwyl (TURIEC 1661); Gyarmočanga do pustatiny prebehli, ale že Geho Milost dohoniti nemohli (SELEŠŤANY 1742)
2. cez koho, čo rýchlo prejsť po niekom: Jakub Tray skrze drewa dolu letycze po dwakrat, ktere pres neho prebehlo, skrwaweny a obrazeni tak welmy poraneni gest, že ledwa do domu duost (!) mohel (RUŽOMBEROK 1782)
3. koho minúť, predbehnúť niekoho: potom kdy ssli do geho domu, prebehla Barbierčina diewka Lutočkowu a kdy prissla, mluwila k Dore Mnisskowey (P. ĽUPČA 1582)
4. čo (rýchlo) vykonať nejakú cestu, prejsť: kdyby sme wssecke žaláry sweta tohoto prebehli (PP 1734); Antonin tu cestu tak weliku rjchlosti prebehl, gak by byl na spúsob ptáka letel (VP 1764); powěst netoliko Rim, ale y celu wlasku kraginu prebehla (PiA 1782); prebehl gsem cele more, abich otce meho nalezl (PT 1796)
5. (o čase) rýchle prejsť, uplynúť: a od toho času giž prebehlo rokuw trjcet geden (TURIEC 17. st); annus absolvetur brevi: rok skoro preběhne (WU 1750); prw než tri dňi prebehnu, barbaricke narodi mesto twe oblehnu (PT 1796)
6. čo (čím) zbežne, narýchlo zrakom prejsť, preletieť niečo: chtel to Buh mitj, abichme Pismo sw. bedliwe, pozorne čtely, genom ne gako nowinky očima prebehly (Le 1730); prebehni patricky aneb korunku preblahoslaweneg Panny Marie (MS 1749) postupne preber; swědomj swé spytug a preběhni porádne wssecky hodiny běžicýho dne (MPS 1777); kdibi sme prebehly Pismo s., nassli by sme napomenuty ku pokany (MiK 18. st); prebehnite druhu knihu Mogžissowu (MK 18. st)
7. koho zapríčiniť hnačku, prehnať niekoho: werchni mu (koňovi) rtut žiwu, nech ho probehne (RG 18. st); prebiehať [-bé-, -bí-], prebehávať, prebehovať [pro-] ndk
1. k 1: transcurro ad forum: prebjhám na rynek (KS 1763); percurro: preběhugem (AP 1769); čo sa stáwa, kdiž krw ze srdca do plúc prebeháwagícá teplem swím ge rozssiruge (BN 1789)
L. sem i tam p. pobehovať, pobiehať: predek pruwodu sem y tam prebehawal (SK 1697); (pes) wstekly prebiha sem tam (KoA 17. st)
2. čo prechádzať okolo niekoho, obchádzať niečo dookola: Smrtonos ohniwjm bleskem obchod swug za dwa roky temer prebeháwa (:a prechazy:) (KoB 1666); Smrtonos ohniweho blesku (:swetlosti:) okolek swug we dwuch letech temer obeha a prebeha (KoA 17. st)
3. k 3: praetercurro: prebjhám, mimo bežjm (KS 1763)
4. k 5: gyž rok tomu prebyha, yak takowy dluch za nymi zustawa (BYTČA 1642 E); za tolko casu, w kolkem by sme geden otčenass prečytaly, tegž oblohy nektera mala stranka tolko gde a prebeha, kolko by ptak nektery preleťel (PP 1734); gak skoro prebyhagú, odletugú y spádagú ty weci, které w tomto swete su (BlR 18. st)
5. k 6: Vintentius vhlédal, kterak oni wssecky a každé knihy zákona božjho rozwinugj a probihagj (FP 1744) preberajú; (ľudia) knihi kdiž čitagu a spjwagú, prebjhagú a listi tru, ty wssa weci, ktéré čitagú, nechuťá se gym, any odtud milost neberú (BlR 18. st)
6. prekračovať danú mieru, prevyšovať niečo: na zite prebehawa dwe lukne a gedna cztvrtna wysse (SKLABIŇA 1601); s tich penezj ma se tomuto Matiassu tih f 25 (dať), zatim ass budie dostadčitj a prebehawatj, y ginssjm dlznikem abi se s teho domu nasslo (BÁTOVCE 1628); prebehnúť sa [pre-, pro-] dk udiať sa: znamo činime, že pany Rozina nechtela bez sporadany ditky swe zanechati, odkuž by snadno roztrzitosty a zwady mezy nimy wzniknuty a prebehnuti se mohly, poručenstwy učinila (KRUPINA 17. st); prebiehať sa [-bí-], prebehávať sa, prebehovať sa ndk
1. istý čas bežať, chodiť, prebehávať; prechádzať sa: pervagor: pregjžďám sa, prebihám sa, precházám sa; obversor: prebihám sa sem y tam (KS 1763); zhusta wolúw krdle prebeháwagú se z bučánym (PT 1778)
2. prebiehať sa, pretekať sa: geden kočiss z tých, kterj se preběhowali, welmi znamenjtý byl (WP 1768)

Zvukové nahrávky niektorých slov

prebiehať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ale v súčasnosti prebieha ≈ mais actuellement en cours
a prebieha v dvoch ≈ et se déroule en deux
a prebieha v rámci ≈ et se déroule au sein
bude prebiehať v dvoch ≈ sera mené dans deux
prebiehajú, v prvý deň ≈ en cours au premier jour
prebieha orálno - fekálnou cestou ≈ s'effectue par voie oro-fécale
spotrebiteľov, ktoré už prebiehajú ≈ des consommateurs déjà en cours
stále prebieha, a očakáva ≈ toujours en cours, et attend
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Dav prebieha a stojí ≈ Dav přebíhá a stojí
Prebieha @ item journal is ≈ Probíhá @ item journal is
prebiehajú v Bruseli a ≈ probíhají v Bruselu a
prebiehame zo zvyku, nepozorne ≈ probíháme ze zvyku, nepozorně
prebieha v sušiarňach alebo ≈ probíhá v sušírnách nebo
Proti členským štátom prebieha ≈ Proti členským státům probíhá
Výroba Pohořelického kapra prebieha ≈ Výroba pohořelického kapra probíhá
Výroba Slovenského oštiepka prebieha ≈ Výroba Slovenského oštiepku probíhá
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a všetko prebiehalo hladko ≈ and everything went smoothly
elektrickej energie už prebieha ≈ electricity is already underway
Oxidácia, ktorá prebieha počas ≈ Oxidation, which occurs during
prebiehajú rokovania o dohodách ≈ agreements negotiations are ongoing
prebieha plne v súlade ≈ proceeded fully in accordance
prebieha počas prepravy alebo ≈ occurs during transportation or
prebiehať v dvoch oblastiach ≈ run in two areas
V súčasnosti prebiehajú rozhovory ≈ Discussions are currently ongoing
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu