Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prebrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. prezrieť kus po kuse a oddeliť vhodné od nevhodného, roztriediť: p. fazuľu, zemiaky, ovocie

2. kus po kuse, čiastku po čiastke vziať do rúk: p. spis za spisom

3. vziať, prijať niečo od niekoho, prevziať: p. poštu, balík

4. dôkladne prerokovať, premyslieť: p. situáciu

5. pri vyučovaní, učení vyložiť (a precvičiť): p. učebnú látku, p. zlomky

6. prebudiť zo spánku, z mdlôb: p. niekoho z mrákot

7. po dlhom vyberaní zle si vybrať: kto veľa preberá, ten p-ie

8. odviesť (význ. 2), odlákať, odvábiť: p. niekomu dievča, frajerku;

nedok. preberať

1. k 1 – 7

2. byť prieberčivý, vyberať (si): p. v jedle

3. prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: koník p-á nohami; mládenci p-jú do taktu tancujú

4. hovor. hrať (význ. 3): p. na píšťale, p. prstami po klávesoch

// prebrať sa zobudiť sa zo spánku, precitnúť z mdlôb: dnes ráno som sa nevedel p.;

nedok. preberať sa

1. k prebrať sa

2. časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk: p. sa v spisoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
preberať ‑á ‑ajú nedok.; preberať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať saprebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasuprecitaťpreberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb


cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


kopírovať 1. zhotovovať kópiu • robiť kópiu: kopírujeme plány; robia kópiu mapyprekresľovať (znova podľa predlohy, cez indigo a pod. kresliť): prekresľujú obrazyxeroxovať (zhotovovať kópiu xeroxom)

2. robiť podľa vzoru niekoho, niečoho • napodobňovať: kopíruje, napodobňuje známeho spevákaexpr. opičiť sa (bezducho): opičí sa po nej v obliekaníplagizovať (robiť podľa predlohy, ale ju neuviesť): plagizuje obrazyimitovať (vedome zdôrazňovať podobnosť s niečím): imitovať hlas, podpis niekohopreberať (prispôsobovať sa vzoru, aby vznikla podobnosť): preberá učiteľove spôsoby


preberať sa 1. porov. prebrať sa 2. p. prehŕňať sa 1


preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2


prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

2. p. jesť


tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať savrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tancihovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parketehovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťomexpr.: natriasať sanadŕdať sahopsaťhopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajúpreberaťprepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbouexpr.: dubasiťdupčiťdrboliťdubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčianár.: dupancovaťdupajčiť (Kálal)expr.: drepčiťkrepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radostizastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) prehliadať kus po kuse, vyberať, čo je vhodné, dobré a oddeľovať nevhodné, triediť: p. fazuľu, hrach; p. ovocie, zemiaky;

2. (čo) kus po kuse, čiastku po čiastke postupne brať do ruky: Preberá ruženec. (Kuk.) Preberal akt za aktom. (Ráz.)

3. (čo) zaoberať sa v myšlienkach al. v rozhovore nejakým predmetom al. osobou: Ich myseľ preberala veci mŕtvych i živých. (Vám.) Preberali sme otázku toaliet. (Jégé)

4. (čo) zaoberať sa niečím pri vyučovaní ako učebnou látkou: V šiestej triede preberali práve Poľsko. (Heč.)

5. (čo) brať, prijímať niečo od niekoho: Za vojskom prichádzajú úradníci preberať staré a utvárať nové úrady. (Ondr.)

6. preberať (si) byť prieberčivý, vyberať si: p. v jedle; Nevydala sa dosiaľ, lebo veľmi preberá. (Tim.) Mohla si preberať v pytačoch. (Dobš.)

7. hovor. (na čom, po čom i bezpredm.) hrať: p. na gajdách, na píšťale, na fujare; Rezko preberá prstami po klávesoch. (Jes-á) Pastier preberá a ovce skáču pri ňom. (Al.)

8. (čím, zried. i bezpredm.) prepletať nohami pri chôdzi al. tanci: Nohy som mal také zapuchnuté, ledva som nimi preberal. (Jes.) Koník preberá nôžkami (Kal.) beží. Mládenci pochytali dievčatá a preberali do taktu s hudbou (Jes-á) tancovali.

9. (koho) kriesiť z mdlôb, zobúdzať: Kamaráti ho vínom preberali. (Jégé) Z ťažkých myšlienok preberal nás okolitý kraj. (Kuk.)

10. zried. prenikať: Vietor vás bude preberať. (Kuk.);

dok. k 1, 3, 4, 5, 9 prebrať;

opak. preberávať, -a, -ajú

|| preberať sa

1. zobúdzať sa, budiť sa zo spánku, z mdlôb ap.: Začala sa preberať zo svojej skľúčenosti. (Tim.) Jozef preberá sa z omráčenia až doma. (Fr. Kráľ)

2. (v čom, pren. i v kom) časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk, hrabať sa v niečom: Preberá sa v aktoch. (Ráz.); pren. Vo vohľačoch sa mohla preberať ako v hnilých hruškách (Dobš.) mohla si vyberať;

dok. k 1 prebrať sa


prebrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (čo) časť po časti, kus po kuse postupne vziať do rúk a roztriediť, vyradiť odpadové časti: p. zemiaky, ovocie; p. fazuľu; Šalátové hlávky sa preberú a očistia. (Vans.)

2. (čo) pri vyučovaní dôkladne vyložiť a precvičiť, preštudovať: Musí sa prebrať všetka učebná látka. (Heč.) Preber jednu francúzsku lekciu. (Jes.); pren. Jeho nedeľňajšie kázne prebrali všetky týždenné udalosti (Jil.) jednu po druhej rozobrali.

3. (čo) vziať, prijať, prevziať od niekoho: p. zodpovednosť za niečo; Prebrala od muža dobré črty jeho povahy. (Krno) Pevné ruky strany prebrali hlavné velenie. (Štítn.)

4. (koho) vytrhnúť, prebudiť zo spánku, u mdloby ap.: Prebrali ho z ťažkých mrákot. (Botto) Z myšlienok prebral ho pohľad na úradských. (Kuk.) Chlad ma prebral. (Taj.)

5. po dlhom vyberaní zle si vybrať: Máš už tridsať rokov, vyberáš — preberieš. (Tim.)

6. hovor. priveľa vypiť al. zjesť: Len mi dajte, ja nemám prebrané. (Taj.) Prebral si včera, brate, musíš ležať. (Jil.)

7. zried. (čo) vybrať, vyčerpať zásoby niečoho: Baňa je baňa, a preberie sa. (Kuk.);

nedok. k 1, 2, 3, 4 preberať

|| prebrať sa vytrhnúť, prebudiť sa, precitnúť zo spánku, z mdlôb ap.: Niko sa prebral z údivu. (Kuk.) Prebral sa z mrákot. (Ondr.) Driemoty sa mi prebrali (Kuk.) prešli mi;

nedok. preberať sa


prevziať, -vezme, -vezmú, -vzal, prevzatý dok. (čo, koho)

1. vziať, prijať od niekoho, obyč. priamo z rúk pre seba al. pre iného: p. vec, zástavu, peniaze, zásielku, list, tovar, p. hlásenie, telefonický rozhovor; Vanovský prevzal od Bety spiacu Lily a položil ju na diván. (Vaj.)

p. slovo ujať sa reči po niekom, začať hovoriť; p. opraty ujať sa vedenia, vlády;

2. vziať, prijať od niekoho do vlastníctva al. správy; prijať do pracovného pomeru: p. predajňu, budovu, závod; p. pracovníkov; žel. p. vlak, rušeň; šport. p. loptu;

3. vziať na seba nejakú úlohu, ujať sa jej: p. moc, velenie, funkciu, zodpovednosť, patronát, dozor, agendu, úrad, službu; p. výchovu niekoho; p. na seba starosť o niekoho al. o niečo; p. iniciatívu;

4. prebrať, osvojiť si niečo: p. slová, mravy, učenie, kultúru, umenie; p. zvyky, obyčaje;

nedok. preberať

Morfologický analyzátor

preberať nedokonavé sloveso
(ja) preberám VKesa+; (ty) preberáš VKesb+; (on, ona, ono) preberá VKesc+; (my) preberáme VKepa+; (vy) preberáte VKepb+; (oni, ony) preberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) preberal VLesam+; (ona) preberala VLesaf+; (ono) preberalo VLesan+; (oni, ony) preberali VLepah+;
(ty) preberaj! VMesb+; (my) preberajme! VMepa+; (vy) preberajte! VMepb+;
(nejako) preberajúc VHe+;
preberať_1 preberať preberať_2 preberať

Zvukové nahrávky niektorých slov

preberať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor