prebiť -je -jú dok.
1. úderom urobiť otvor do niečoho, preraziť: p. otvor do steny; p. niekomu hlavu
2. priveľmi nabiť: p. akumulátor
3. dať vyššiu kartu: p. kráľa esom
● → hlavou múr nep-š; povedz pravdu, p-jú ti hlavu, p-š si hlavu;
nedok. prebíjať -a
// prebiť sa
1. preraziť si cestu, prebojovať sa: p. sa z nepriateľského obkolesenia
2. úsilím prekonať prekážky: p. sa cez ťažkosti;
nedok. prebíjať sa
prebiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.
1. (čo) prudkou ranou, úderom urobiť otvor do niečoho, preraziť: p. otvor do steny; Výstrely prebili diery do obločníc. (Gráf); p. niekomu hlavu; pren. Cesta na Vladivostok bola prebitá (Jes.) prerazená, uvoľnená.
● čelom, hlavou múr neprebiješ o márnom, zbytočnom vzdorovaní; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počujú nepríjemnú pravdu o sebe.
2. zried. (čo) väčšou intenzitou prekonať: Jasný, cvendživý zvuk (hodín) prebil temné hučanie. (Jaš.)
3. zastar. zvíťaziť: Čudujem sa, že prebil pri voľbe. (Šolt.)
4. kart. slang. (čo) dať vyššiu kartu: p. eso tromfom; Mal som česť prebiť vašu dvojku. (Jes-á);
nedok. prebíjať, -a, -ajú
|| prebiť sa
1. preraziť si cestu, pretlačiť sa, prebojovať sa: p. sa z nepriateľského obkľúčenia; Janko prebil sa pomedzi ľudí. (Kuk.) Levoča padla, pri Telgarte sa naši prebili. (Stod.); pren. Slnko sa prebilo cez oblaky (Barč) ukázalo sa.
2. úsilím prekonať prekážky; dosiahnuť úspech, dostať sa ďalej: p. sa cez ťažkosti; Životaschopný človek sa prebije, nájde si postavenie. (Škult.) Elek prebil sa až k advokátskemu diplomu. (Kuk.);