Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj

pre predl. s A vyj.

1. príčinu, dôvod: nepricestoval p. chorobu; nevidí p. tmu; trestaný p. krádež; nahnevať sa p. maličkosť

2. zreteľ: typický p. Slovanov; mať zmysel p. humor; byť p. niekoho vzorom

3. prospech: žiť p. deti, p. rodinu; ubytovanie p. zamestnancov; literatúra p. mládež

4. (v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať p. krásu, p. kožušinu; potreby p. domácnosť; poistiť p. prípad poškodenia; umenie p. umenie samoúčelné; účel, cieľ sa pravidelne vyj. predložkou na: modely pre budúcu sezónu, správ. modely na budúcu sezónu

5. väzbu pri slovesách a menách: nechať si p. seba, zašomrať p. seba, rozhodnúť sa p. prvý variant; otázka p. odborníka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pre predl. s A

pre- ‹l› menná predpona s významom pred-, nad-

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

2. p. von 1


neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodnezried.: bezpodstatnebezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričalneopodstatnenenepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobralineoprávneneneprávomnezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhodyzbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobilnepravdivoklamnefalošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodufraz. nič po ničpre nič za nič(len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neodôvodnený

2. p. nadarmo 2


preboha vyjadruje úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu a pod. • prepánabohaprekristapánaprekrista: Preboha, prepánaboha, dajte mi už pokoj! Prekrista(pána), veď odtiaľ spadne!božekristekristepane: Bože, kriste(pane), veď sa môže zabiť!prepánaprepánajánaprepánakráľa: Prepána(jána), prepánakráľa, čo to robíte?hovor. expr.: pánapánabekapánajána: Pánabeka, pánajána, čo s nami bude?fraz.: pre živého bohapre boha živého


predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrzskrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišielzastar. kroz (Hviezdoslav)v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lodenásledkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočenévďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonomvinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatkunespráv. kvôli

2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu)za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti


vďaka2 (komu, čomu) vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja • zásluhou (koho, čoho; op. vinou): vďaka známostiam, zásluhou známostí sa dostane všadepre (koho, čo): pre dobré výkony sa dostal do reprezentácie


za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počasv priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovaťcez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnostiv (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domunespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počasv priebehu (čoho)cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalozastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiestomiesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňav mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo)v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7


zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naokonavonokočistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhomkniž.: domneledomnelo: iba domnelo je všetko v poriadkufiktívneiluzórneiluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórnekniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárnepráv. prezumptívnenár.: naprezroknaprezrek (Mináč)fraz.: (len) pre formupro forma(iba) na pohľad

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pre predl. so 4. p. vyjadruje

1. príčinu, dôvod: Pre nedostatok krmu musel predať voly. (Podj.); trestaný pre krádež; Preňho museli synovia z domu. (Kuk.) Nerukoval, oslobodili ho pre veľký majetok. (Fig.) Cítil sa ukrivdeným, že on vyhrmel pre učňa. (Šolt.) Pre hluk slova nepočul. (Taj.)

2. cieľ, účel: žiť, pracovať pre niekoho; To bude pre Vieru, tá rada číta. (Tim.) V dedine kúpil ovos pre koňa. (Jégé); pre istotu sa spýtam; Zriekla sa pre deti väčšej čiastky svojej porcie. (Zúb.); vozeň pre statok (Jes.); Otec hľadá miesto pre hodiny. (Al.)

3. zreteľ: Pekné zamestnanie pre chlapa. (Chrob.) Nuž nech čaká pre mňa i do súdneho dňa. (Jégé) Peniaze nemali pre nich ceny. (Urb.) Cítil som, že nie som súci pre rodinný život. (Zúb.) Či je to pre gazdu, aby každú chvíľu dvor zametal? (Tim.)

4. predmet: Mohol sa rozhodnúť pre akýkoľvek plán. (Fig.) Necháva si tajomstvo pre seba. (Laz.)

5. kraj. po slovesách pohybu vyjadruje cieľ, účel; po: Museli sme telegrafovať do Budejovíc pre rušeň. (Jes.) Slúžka beží pre zverolekára. (Al.) Ide sa do Brodu pre kanóny. (Ráz.) Poslala sluhu pre Fera. (Jégé) Bežala nocou pre lieky. (Podj.)

pre_1 pre pre_2 pre pre_3 pre pre_4 pre pre_5 pre pře pře Pře Pře

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor