Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pretiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahom, ťahaním prepraviť na iné miesto: p. skriňu do rohu miestnosti

2. ťahom, ťahaním dostať cez niečo, prevliecť: p. niť uchom ihly; p. ruku cez otvor

3. hovor. odviesť, priviesť do iného celku: p. hráča do iného klubu

4. ťahaním prekryť: p. si perinu cez hlavu

5. zväčšiť dĺžku niečoho: p. ústa; p. si údy vystrieť

6. prílišným ťahaním poškodiť: p. hodiny; p. si svaly presiliť

7. zľahka prejsť po niečom: p. sláčikom po strunách; p. kosu oslou

8. prekročiť (časovú hranicu): p. schôdzku, termín

9. expr. udrieť (význ. 1): p. dieťa palicou;

nedok. preťahovať

1. k 1 – 9

2. priťahovaním lana posúvať súpera k sebe: cvičenci sa p-jú

p. niekomu medový motúz popod nos lákať sľubmi

// pretiahnuť sa

1. dostať sa cez niečo, obyč. úzke, prevliecť sa: p. sa cez dieru v plote

2. zväčšiť sa v dĺžke: tvár sa mu p-la; vstal a p-l sa vystrel sa

3. hovor. presiliť sa: pri stavbe chaty sa p-l

4. predĺžiť sa (význ. 2): schôdzka sa p-la;

nedok. preťahovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
preťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; preťahovať sa

preťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.


preťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

preťahovať p. viať 1


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preťahovať p. pretiahnuť


pretiahnuť, -ne, -nu, -hol, pretiahnutý dok.

1. (čo) ťahom dostať na iné miesto, premiestniť: p. stôl, skriňu; Hurtovnicu s Matejom pretiahnu ku piecke. (Ráz.)

2. (čo cez čo, cez koho, čím, ponad čo, popod čo) ťahom dostať cez (ponad, popod) niečo, stiahnuť; prevliecť: p. plachtu cez niečo; pretiahol vetrovku cez hlavu (Tat.); Vozík pretiahnu cez Váh. (Kuk.) Pretiahol si ponad hlavu perinu. (Kuk.); p. niť cez ihlu (ihlou); pretiahnuť retiazku cez ušká (Kuk.); Musela mu na oči položiť vlažné handričky, aby sa mu dali viečka cez ne pretiahnuť. (Zgur.)

p. niekomu medový motúz, motúzik (medové motúziky) popod nos navnadiť, pobalamutiť ho sľubmi;

3. (koho) získať, zlákať na svoju stranu: Pretiahnuť ho celkom do svojej kancelárie. (Jes.) Smrť ju pretiahla na druhú stranu (Tal.) zomrela.

4. (čo) zatiahnuť za vymedzený okraj, za hranicu niečoho: p. čiaru;

5. (čo) nasávaním preliať gumovou hadicou z jednej nádoby (zo suda) do druhej (obyč. o víne): p. víno;

6. (čo) zväčšiť dĺžku niečoho, dodať niečomu pretiahnutý tvar: Dcérky pána Mokoša pretiahli ústa (Hor.) uškľabili sa na znak nespokojnosti.

7. (čo) ťahavo, pretiahnuto vysloviť: Joj, mamenko, tam je mrzkóó — pretiahne (Janko) spevavo. (Ráz.-Mart.)

8. (čo) prílišným ťahom pokaziť, poškodiť: p. hodiny; pretiahnutá šľacha (Urb.);

9. (po čom čím i čo) zľahka prejsť, prebehnúť po niečom, po povrchu niečoho: p. žehličkou niečo vyžehliť; Pretiahne (oslou) sem-tam po ostrí. (Kuk.) Zhurta pretiahol po klávesoch. (Greg.) Huslista pretiahne sláčikom po strunách. (Pláv.) Maurizio pretiahol si uznojené čelo (Žáry) rukou si otrel pot. Pretiahne dlaňou po holom ako koleno temene svojom. (Tim.) Škvarkom pretiahol vlasy, aby lepšie priliehali (Podj.) natrel ich, potrel. Cestičku som cez ne (železá) pretiahol lyžami. (Gab.)

10. expr. (koho, čo čím) udrieť, šľahnúť: Tak majže rozum v hrsti, lebo ťa pretiahnem, sprostaňa! (Skal.) Neraz som bakuľou pretiahol a vyšticoval aj Šimúna. (Laz.) Rysuľa ju pretiahla špinavým chvostom cez tvár. (Gab.) (Gazda) chcel Rudka bičom pretiahnuť. (Ondr.)

11. hovor. (čo) predĺžiť dobu trvania, trvanie niečoho, prekročiť stanovený čas pri nejakom výkone: p. schôdzu, pracovný čas, predstavenie; p. vojnu;

12. kraj. (koho) oklamať stanovením nesprávnej, nadmernej, prehnanej ceny: „A neprídete po vlnu?“ „Ak ma nepretiahnete, lebo vy ste ...“ (Kuk.);

nedok. preťahovať, -uje, -ujú

|| pretiahnuť sa

1. trvať dlhšie ako je stanovené, predĺžiť sa (v čase): Licitácia sa pretiahne do obeda. (Ráz.)

2. vystrieť sa, obyč. od únavy: Vstal, pretiahol sa. (Podj.)

3. ťažkou fyzickou prácou si ublížiť na zdraví, presiliť sa: Si chlapík tenký, ľahko sa pretiahneš. (Dobš.)

4. zväčšiť sa do dĺžky, nadobudnúť pretiahnutý tvar: Tvár pretiahnutá údivom. (Min.) Tváre sa im kyslo pretiahli (Hor.) na znak nespokojnosti

nedok. preťahovať sa

pretiahnuť [pre-, pro-; -tia-, -tá-] dk
1. čo cez čo, kam ťahom dostať na iné miesto, premiestniť niečo: dano (chlapom), čuo cez jarek topol pretahly, kolačy (ŽILINA 1700); try kuszy duboweho drewa do Csermanskích hagow pretyahly (OBSOLOVCE 1798)
2. čo prez, skrz čo, na čo ťahom dostať cez, ponad niečo, stiahnuť; prevliecť: dag pozor, abis nit len gedine prez hedbaw pretahnul (SN 1772); mosi se sstranček z wlasi skrze prepichnutu kožu pretahnut (LDo 1792); namass s kohuta kerwi nowe čerwene sukno, pretachni ho na uly (RG 18. st)
F. fefellit eum adposita esca: pretahl mu medowy motauz pres vsta (PD 18. st) navnadil ho sľubmi
3. čo poprenášať, preniesť: sme poručili hospodarowy nassemu, aby ho (víno) dal pretáhnuti do pywnycz (TRENČÍN 1644)
4. čo zväčšiť dĺžku niečoho, dodať niečomu pretiahnutý tvar: accesio: dúm prodlužiti, protáhnuti (WU 1750); (kráľovná) na kolena padla, krk nad alabaster bylegssý protáhla a meče ránu očekawala (ŽS 1764)
5. čo cez čo prejsť niečím po povrchu niečoho: pren pretáhnem častokrát prezeň (Jeruzalem) hoblyk (KB 1757) o zničení Jeruzalema
6. koho cez čo udrieť, šľahnúť niekoho: ga sem striga a Pala sem dawila a pretahla sem ho cžes prse (KRUPINA 1675)
7. čo predĺžiť dobu trvania niečoho: Bože, zdaliž naweky hnewati se budess na nas a protahness zuriwost swu od narodu až do pronarodu (COB 17. st); protrahere: protahnauti (PD 18. st)
8. koho oklamať niekoho stanovením nesprávnej ceny: žeby kominarski magstri pri takowich kontraktoch obcy nepretahly (NJ 1785-88); preťahovať ndk k 1: swedek klata na stranu pansku pretahowati ssel (NECPALY 1743); k 2: gest to pracowjta wec powraz na wlakna rozdelowatj a protahowatj skrze gehelnj djrku (CS 18. st)
F. kdyss (švagor) ocousky dom odmarnil, pretahowal my medove motuzy slibugice, že mj daruge slamy (PUKANEC 1793) balamutil ma sľubmi; k 3: syrotam, od Ziman Pallouho wyna čuo pretahowaly, d. 28 (KRUPINA 1684); k 6: protendo: protahugi (CL 1777); k 7: prisaham, ze takowe falessne pre wedome a wsseteczne dluho protahowati nechczy (TURIEC 1575); tento sacrament tak se s nami spoguge, že telo nasse swug žiwot dosahuge a potáhuge (SP 1696); reči protahowati nebudem (MH 1712); k 8; ktery by za swau robotu zbitečny plat wihledawal a nekoho pretahowal, wiš oznameneg pokute poddany bude (CA 1791); pretiahnuť sa dk
1. (o deji) predĺžiť sa dlhšie, ako je stanovené: by se protahlo (súženie) až do rana, wssak bude boskeg pomocy nadege ma oddana (COB 17. st); když pak se to (vracanie dlžoby) nadluze protahlo, pan puchaltr ot gineho obywatele nasseho zdwihol ti penize (BREZNO 1757); hosteny protáhlo gse do twrdég nocy (PeP 1771)
2. premiestniť sa, presťahovať sa: na patnasty den p. venditrix ma se na gine bidlo pretyahnut (ŽILINA 1698); grof tak dluho prosbamj ponukal vel unúwal Saracenskich, že učinyl, aby se z Africi do Spanyelskeg zemi pretáhli (PP 1734); preťahovať sa ndk
1. k 1: hučanj trubi wjceg znelo y dalsseg se protahowalo (KB 1757)
2. vystierať sa: komu se chce spat, zjwa a pretahuge se (KoB 1666); nespete, neprotahugte se, nezýwegte, když giný mluwj (RPM 1795)

preťahowať_1 preťahowať preťahowať_2 preťahowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu