prečo
I. zám. opyt. príslov.
1. expr. i prečože vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: p. si to urobil? prečo(že) ta chceš ísť?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príčinnú, prívlastkovú: dobre vie, p. to nekúpil; obáva sa, p. sa nehlásia; vysvetlil dôvody, p. neprišiel
3. používa sa ako vzťaž. výraz v spoj. so slovesom byť, mať a inf., kt. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: niet sa p. urážať, má p. žiť
4. expr. i prečože (v rečníckych otázkach) má vymedzovací význ.: prečo(že) by sa mal s tým trápiť?
II. prečo neskl. s.: večné detské p.
● každé p. má svoje preto všetko má príčinu
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli • hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo • hovor. expr.: ktožehovieprečo • bohvieprečo • čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká
prečo vyjadruje otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu; vyjadruje všeobecne príčinu, dôvod • načo • začo: Prečo, načo si sa vrátil? Začo si mi dal zaucho?; nemal som ho prečo, začo chváliť • expr.: prečože • načože • začože: prečože, načože sa máme ponáhľať, keď je neskoro; Začože sa mám ospravedlňovať?
prečo zám. prísl. opyt. z akej príčiny, z akého dôvodu (v priamej i nepriamej otázke): Prečo sa tie ovce v košiari tak zdúvajú? (J. Kráľ) Prečo jej deti majú hladovať, keď inde je prebytok? (Fr. Kráľ) Povedz, Marča, prečo máš sukňu ako kolomaž? (Bedn.) Dobre vedeli, prečo sa takí chlapčiskovia večerom potĺkajú po poliach. (Jégé)
● hovor. mať, nemať prečo mať, nemať príčinu; Každé prečo má svoje preto (prísl.) všetko má svoju príčinu.
(jedno) prečo; (bez) prečo; (k) prečo; (vidím) prečo; (hej) prečo!; (o) prečo; (s) prečo;
(štyri) prečo; (bez) prečo; (k) prečo; (vidím) prečo; (hej) prečo!; (o) prečo; (s) prečo;