preč prísl.
1. vyj. vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta: ísť, bežať, poberať sa, uberať sa, pýtať sa p.; odneste to p.; ber sa p.! p. s tyranmi!
2. hovor. vyj. neprítomnosť: byť dlho p., autobus je dávno p.
3. expr. vyj. stratu, poškodenie, zničenie niečoho: spis je p., pravé oko bolo p., nervy mám p., strach bol p.
4. vyj. uplynutie času: je 10 hodín p., má 15 rokov p., p. sú tie časy
● byť z niečoho celý p. veľmi rozrušený; byť do niekoho celý p. veľmi zamilovaný
marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere
odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)
2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť
3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka
preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het! • hovor. expr.: včerty • dočerta • dopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopekla • hovor. expr.: dokelu • dohája • dofrasa • doparoma • došľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľaka • hrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka! • nár. tahet (Karvaš) • von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von
2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tam • hovor. expr.: fuč • het: nervy mám z toho fuč, het • hovor. expr.: včerty • v keli • v háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v háji • vulg. v riti • nár. tahet • subšt. v kýbli
3. p. marš2, von 2
von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonka • dovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, von • hovor.: vonka • vonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetrali • zried.: navon • navonok • nár. tavon
2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôr • nár. tavon
3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto! • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto! • expr.: strať sa • straťte sa • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím! • fraz. Tam sú dvere!
4. p. vonku 5. p. z 1
1. (po slovesách pohybu) vyjadruje odlúčenie, vzdialenie, vzďaľovanie sa od istého miesta, bodu al. osoby; (so sponou byť) vyjadruje neprítomnosť: ísť p., byť p., odísť p., utekať p., uberať sa p., byť dlho p.; Musím odtiaľto preč. (Jégé)
2. vyjadruje stratu niečoho: Povesť dievčaťa, raz utratená, je navždy preč (Vans.) stratená. Kým sa sova spamätala a počala driapať — už boli krídla preč. (Taj.)
3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho, na odstránenie niekoho al. niečoho: Preč s podlým strachom pred smrťou. (Sládk.) Pakuj sa preč! (Bedn.) Preč odo mňa, diabol! (Heč.) Preč s exekútormi! (Krno) Pánboh s nami a zlé preč! staré úslovie poverčivých a veriacich ľudí pri myšlienke na zlé sily;
4. vyjadruje uplynutie času: Jedenásť bilo, tri štvrte sú preč. (J. Kráľ) Už je hodina preč. (Vaj.) Už má štrnásť preč (Tomašč.) viac ako štrnásť rokov.
5. hovor. byť celý preč byť veľmi vzrušený, pohnutý: Náš kočiš bol celý preč od úžasu. (Šolt.)