prečítať -a dok. čítaním absolvovať: p. list, knihu, noviny
čítať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.)
1. vnímať zrakom, prípadne i nahlas reprodukovať niečo písané al. tlačené: č. knihy, noviny, literatúru, vyhlášku; č. z knihy; č. potichu, nahlas; č. klasikov klasickú literatúru
● hovorí, akoby z knihy čítal smelo, plynne; Klameš, akoby z knihy čítal (Gab.) bez rozpakov, bezočivo; č. niekomu kázeň, lekciu karhať, napomínať ho; č. medzi riadkami domýšľať si pravdu, skutočnosť, o ktorej sa priamo nepíše;
2. zisťovať z vonkajších prejavov, poznávať, pozorovať: č. niekomu niečo z tváre, na tvári; č. niekomu v duši; č. niekomu niečo na očiach, v očiach; č. niekomu myšlienky; Vedel čítať na tvárach ľudí. (Ondr.) To mu bolo na konci nosa čítať (Kal.) jeho výzor to zjavne prezrádzal.
3. ľud. rátať, spočítavať: č. peniaze (Heč.); Kto číta tie slzy, čo v samote padajú? (Sládk.) Berta čítala bielizeň do prania. (Jégé)
● žart. za bieleho dňa hviezdy č. leňošiť, darebáčiť;
opak. čítavať, -a, -ajú;
dok. k 1 prečítať, k 2 vyčítať, k 3 sčítať, spočítať
prečítať, -a, -ajú dok. (čo)
1. prejsť zrakom čítajúc: p. list, knihu, noviny, román, báseň; Berie do ruky karty, aby prečítal ich obsah. (Tim.)
2. zastar. spočítať, zrátať: Pán farár poprechodil sa po poli, prečítal hŕbky. (Vans.);
nedok. prečitovať, -uje, -ujú