pravotiť sa p. súdiť sa
súdiť sa viesť s niekým súdny spor • mať spor • zastar. pravotiť sa: súdia sa, majú spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravotiť o dedičstvo • hovor. zastar. procesovať sa
pravotiť sa, -í, -ia nedok. trochu zastar. (s kým, o čo, pre čo i bezpredm.) súdiť sa, mať spor: Juro s nebohým otcom sa každý rok pravotili. (Heč.) Naši otcovia sa kedysi o ňu (o jedľu) pravotili. (Fr. Kráľ) Začali sa pre hrušku pravotiť. (Bedn.) Všetci, ktorí sa mohli pravotiť, boli na frontoch. (Jégé)