pravota -ty -vôt ž.
pravota p. súd 1
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
pravota, -y, -vôt ž. hovor. trochu zastar. súdny spor: prehrať, vyhrať p-u; Mnoho je pravôt — málo je cti. (Jes.);
pravotný príd.: p-é trovy (Šolt.)
pravota ž súdny spor, pravotenie sa: kdo obchazi, neb preskočj sýt prawoti, prinúcen gest, aby do wrsse falssu a osidla zawadil (PP 1734) P. atpn Michael Prawotha (v Honte 1476)