pravdivý príd.
1. založený na pravde, obsahujúci pravdu: p-é slová, p-á zvesť
2. vyjadrujúci pravdu, úprimný: p. umelec, p-é dielo
● pravda p-á úplná pravda;
pravdivo prísl.;
pravdivosť -i ž.
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
1. vyjadrujúci pravdu, obsahujúci pravdu: p-á zvesť, p-é slovo, p. chýr; Bola to pravda pravdivá. (Hor.) Jej výsmech bol celkom pravdivý a spravodlivý. (Kuk.); p-á príhoda (Pláv.);
2. zried. úprimný, pravdu hovoriaci; pravdovravný: p-é srdce (Vaj.); bola od detstva pravdivá a srdečná (Vaj.);
pravdivosť, -ti ž.
(jedna) pravdivosť; (bez) pravdivosti; (k) pravdivosti; (vidím) pravdivosť; (hej) pravdivosť!; (o) pravdivosti; (s) pravdivosťou;
(dve) pravdivosti; (bez) pravdivostí; (k) pravdivostiam; (vidím) pravdivosti; (hej) pravdivosti!; (o) pravdivostiach; (s) pravdivosťami;