pravdivý príd.
1. založený na pravde, obsahujúci pravdu: p-é slová, p-á zvesť
2. vyjadrujúci pravdu, úprimný: p. umelec, p-é dielo
● pravda p-á úplná pravda;
pravdivo prísl.;
pravdivosť -i ž.
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
pravdivo 1. porov. pravdivý 2. p. pravdepodobne 2
1. vyjadrujúci pravdu, obsahujúci pravdu: p-á zvesť, p-é slovo, p. chýr; Bola to pravda pravdivá. (Hor.) Jej výsmech bol celkom pravdivý a spravodlivý. (Kuk.); p-á príhoda (Pláv.);
2. zried. úprimný, pravdu hovoriaci; pravdovravný: p-é srdce (Vaj.); bola od detstva pravdivá a srdečná (Vaj.);
pravdivosť, -ti ž.