pravdepodobný príd.
1. o kt. možno predpokladať, že bude, že sa uskutoční: p. víťaz, p. úspech, je p-é, že ...
2. blízky pravde, skutočnosti: p. odhad, p-á domnienka;
pravdepodobne
I. prísl. blízko pravde, skutočnosti: znie to celkom p.;
pravdepodobnosť -i ž.: mat. teória p-i odbor opisujúci experimenty, kt. aj pri rovnakých podmienkach môžu viesť k rozlič. výsledkom;
pravdepodobnostný príd.
II. pravdepodobne čast. vyj. možnosť, asi, azda, hádam: p. o tom nič nevie; p. už nie je doma
pravdepodobnosť -ti ž.
pravdepodobný príd. blízky pravde, skutočnosti, pôsobiaci dojmom pravdivosti; možný: Šimon si nevie vymyslieť nič pravdepodobného. (Chrob.);
pravdepodobne prísl. i čast. vyjadruje neistotu, možnosť; asi, azda, hádam: Ondrej už pravdepodobne nebol nažive. (Ondr.);
pravdepodobnosť, -ti ž.
pravdepodobnosť ž blízkosť, približnosť k pravde: kdo jen i prostredňe rozumný (prázdne slová) za svatú pravdu ale i za pravďepodobnosť povinný jest uznávať? (BR 1785)