pravdaže čast.
1. dotvrdzuje výpoveď, ktorú uvádza al. do ktorej je vložená (oddeľuje sa čiarkou), pravda: Boli to, pravdaže, veľmi sporé chýry. (Švant.) Pravdaže, to nie je správne, prisvedčil otec. (Zúb.)
2. používa sa ako samostatná replika, isteže, samozrejme, prirodzene: To môžeme napísať hneď aj zápisnicu? — Pravdaže! (Urb.)