pravda
I. -y právd ž.
1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u; hovoriť, povedať, napísať p-u; je p., že ...; to nie je p.; to je svätá p.; len čo je p. zdôraznený súhlas; na tom je kus p-y; filoz. objektívna p.
2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u; bojovať za p-u; vnucovať niekomu svoju p-u
3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.; trpká, tvrdá p.; správa zodpovedá p-e; nebyť ďaleko od p-y
4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery
□ dať niekomu za p-u súhlasiť; mať p-u nemýliť sa
● → pozrieť sa p-e do očí; p. pravdivá úplná pravda; expr. p. pravdúca úplná pravda; čo je p., to je p.; byť na p-e Božej byť mŕtvy; na moj p-u → namojpravdu; p. oči kole pravda nie je vždy príjemná; → vyjsť s p-ou (von); → povedz p-u, prebiješ si hlavu
II. i pravdaže čast.
1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo; p., môžem to dosvedčiť
2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč
3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?
4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
pravdaže 1. p. áno 2. p. pravda2 1, veru
pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?
veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)
pravdaže čast.
1. dotvrdzuje výpoveď, ktorú uvádza al. do ktorej je vložená (oddeľuje sa čiarkou), pravda: Boli to, pravdaže, veľmi sporé chýry. (Švant.) Pravdaže, to nie je správne, prisvedčil otec. (Zúb.)
2. používa sa ako samostatná replika, isteže, samozrejme, prirodzene: To môžeme napísať hneď aj zápisnicu? — Pravdaže! (Urb.)