Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pravý príd.

1. nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce, op. ľavý: p-á ruka, noha, p. breh; p-é krídlo

2. politicky konzervatívny, op. ľavý: p-á časť politického spektra

3. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere, skutočný: p-á láska, p. ruský čaj, p. hodváb, p-é zlato; p-é poludnie; mat. p. zlomok kt. čitateľ je menší ako menovateľ; lek. p-é kiahne; bot. v mnohých názvoch rastlín: žihľava p-á, repík lekársky p.

4. správny, náležitý, vhodný, op. nepravý: to je jeho p-é meno; p-é slovo na p-om mieste

5. skutočný, naozajstný, vlastný: p-á príčina niečoho; p. opak

6. geom. p. uhol kt. ramená stoja kolmo na seba

byť p-ou rukou niekoho spoľahlivým pomocníkom; ukázať p-ú tvár odhaliť sa; → naz(ý)vať veci p-m menom; v p-om zmysle slova naozaj, skutočne; mať → srdce na p-om mieste;

pravosť -i ž. pôvodnosť, nefalšovanosť: p. rukopisu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pravý; pravosť ‑i ž.

pravý -vá -vé príd.

-vý/395405±14 1.47: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 61429±5 no/6767 zveda/2756 ži/2224 zdra/2219 pra/1691 láska/1471 spravodli/1145 futbalo/1100 hoto/933 citli/870 zaujíma/861 športo/830 podozri/738 hokejo/724 trpezli/707 filmo/664 (1573/35729)

-vý/395405±14 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 254676±9 no/37847 celko/6348 zaujíma/4990 sveto/4136 pra/3952 futbalo/3119 zdra/2884 časo/2852 ži/2574 filmo/2005 športo/1992 hoto/1913 daňo/1884 (3890/178180)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2


konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom • tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientáciapravicovýpravičiarskypravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia

2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom • tradičnýtradicionalistickýnemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postojzastaranýstaromódnyobyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičiameravýnepružnýnedvižnýstŕpnutýkniž.: ustrnutýstrnulýskostnatenýexpr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredímnepokrokový (op. pokrokový) • neprogresívny (op. progresívny) • spiatočníckyreakčnýreakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy


obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahýholýodhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromuvyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťapolonahý: polonahé modelkynepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty)nezarastenýlysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec

2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývanýnetajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášneskutočnýpravýholýnaozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny


pravdivý založený na pravde, skutočnosti; obsahujúci pravdu (op. lživý, nepravdivý): pravdivé slovávernýpresný (zodpovedajúci pravde, skutočnosti): pravdivé, verné, presné zobrazenie životaopravdivýnaozajstnýnaozajskýozajstnýskutočnýnefalšovanýpravý (op. falošný): vyrozprával nám opravdivý, naozajstný, naozajský, ozajstný príbeh zo svojho života (op. vymyslený, fiktívny); film o skutočnej udalosti; nefalšované, pravé slzy; nefalšovaná radosť (op. predstieraná) • faktický (založený na faktoch): zatajiť faktický stavreálnyživý: reálny, živý dôkaz o niečom


pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1


prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pravý príd.

1. umiestený, ležiaci, nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce (op. ľavý): p. bok, p-á strana, p-á ruka, noha, p. breh; šport. p. obranca, p-é krídlo

byť p-ou rukou niekoho dobrým, šikovným pomocníkom;

2. (v politike, vo vede, v umení) konzervatívny, reakčný, nepriateľský socializmu: p-é krídlo socialistickej strany; p-á úchylka (v robotníckom hnutí) upustenie od boja za socialistickú revolúciu, podriaďovanie triednych záujmov proletariátu záujmom buržoázie;

3. pôvodný, nefalšovaný; skutočný, ozajstný: p-é meno, p. ruský čaj, p-á anglická látka; p-á príčina niečoho; Pri potoku nájdete si pre zábavu pravý raj. (Šteihn.);

bot. v mnohých názvoch rastlín: repík lekársky p.; žihľava p-á; mat. p. zlomok ktorého čitateľ je menší ako menovateľ

ukázať svoju p-ú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly; ukázať niečo v p-om svetle pravdivo podať, povedať, vysvetliť; nazývať veci p-ým menom neskrášľovať veci; v p-om zmysle slova naozaj, skutočne; na p-é poludnie o 12. hodine; byť p. opak niečoho, niekoho mať úplne protichodné vlastnosti;

4. vhodný, správny, náležitý, výstižný: Zaucho na pravom mieste a v pravý čas má divotvornú moc. (Vaj.)

byť na p-ej ceste správne konať; srdce na p-om mieste o šľachetnom človeku;

5. geom. p. uhol ktorého ramená stoja na seba kolmo; geol. p-á žila prestupujúca naprieč vrstvy horniny;

pravosť, -ti ž. pôvodnosť, nefalšovanosť, správnosť: p. listiny, pamiatky, podpisu; Pravosť posolstva potvrdzovala pečať. (Fig.)

prave p. pravý


pravo p. pravý


pravosť p. pravý


pravý príd
1. umiestnený, ležiaci, nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce: ma swu nohu koniowi na lewu nohu naprzed wstupiti a ma swogi prawu ruku koniowi na lewu nohu naprzed wstupiti (ŽK 1473); od studne pocžina se gedna cesta, kteražto se na prawu stranu vchiluge do huor (ZVOLEN 1567); we spanij wzate gest rebro Adamovo prawe, a to mjsto naplnenie bilo tielem, s kterehožto rebra vcžinil (Boh) Adamovi ženu (BAg 1585); M. Mrazyk ma na praweg ruce palec obrazeny (BÁNOVCE n. B. 1616); ga pak rozumneho čloweka a barwiera raddy bych potrebowall, nebo prawa noha zapuchla mi (NECPALY 1621); (otec) kdiž ulapil prawú ruku dcéri swég, odewzdál gu do prawég ruki Tobiássowég (KB 1757); (Matej) na praweg nohy kriwy, manželku swogu hnedky po sobassu newerne zanechal (PUKANEC 1788)
L. na p-ú ruku vpravo: cesta z doliny na prawu ruku hore wstupuge (ZVOLEN 1567); ia som o tom dobre powedom, že kdy som yssel s Trencžyna mesta czez most domov, techdy na prawu ruku boly zahrady (TRENČÍN 1613)
F. nech newi lewa ruka čo činy prawa (SJ 18. st)
2. rovný, priamy: nech mu (dieťaťu) sam učytel lynei šyroké a prawé naťaha (BZ 1749); aeguus: prawý, rowný (CL 1777)
3. skutočný, ozajstný, nefalšovaný, správny: Sstephan gest prawy a gisty hospodarz toho domu nasseho (ŽK 1469); horjcymi žadostmi a prawym wnitrnym lkanjm tweg milostiwosti prosyme, žeby sy nas, lid swug, k tomu nachilowal, abychom tebe milowali (Mod 1573); prawa wiera gest druha czastka praweho pokanij (BAg 1585); hrjch smrtedlny odhod, skrze prawe a nefalessne pokanj (SK 1697); ambra, wecz welmy wonna a ta, ktera gest twrda, gest prawa (HL 17. st); k rydeny kragyn tak potrebná gest harmonya a prawá proportia (PT 1778); ten púst Búh za prawý uznáwá kdiž to, čo sebe utrhás, druhímu dawás (BN 1790); Polixena, dcera krále Pryama, premnohu krásu wiborná, tá byla od prirozenj prawe krasy paprsslek (HI 18. st)
L. p. telo, p. krv Pána sviatosť oltárna: prawe tielo a prawa krew Pana nassijho Gežysse Krysta nam krestianom od samijho Krysta Pana ku gedenij a ku pitij pozustawa (BAg 1585); tato wečera panska gest swatost, w kterežto pod spusobem chleba a pod spusobem wina nam Krystus podawa prawe telo swoge a prawu krew swogu (AgS 1708); s p-ou vierou naozaj, skutočne: wam (Bardejovčanom) welyku skodu vcznily, tohot my gest s prawu wieru ziel (RICHNAVA 1455); na p-é polovice rovnako, napoly: sme to pole mezi gymi na prawe poli rozdielili (BYTČA 1484); statok naš maličky na prawe dwe polowice gsme rozdelily (ŽILINA 17. st); za p-é zhľadávať pokladať za správne: uleg s toho (z byliniek) dobry trunk a py rano teply za osem dny porad, ubezpečy te proty kamenu za dluhy čas, od mnohich to za prawe zhledawa (LR1 17. st); v p-ý čas načas, včas: commodum: w práwy čas, wčas (WU 1750)
4. obsahujúci, vyjadrujúci pravdu (čo sa zhoduje so skutočnosťou), pravdivý; spravodlivý; (o Bohu) stelesňujúci pravdu: Pane Bože, raczyss tomuto detiatku popriati, aby w poznanij tebe, Pana Boha wecžneho a praweho a w baznij boskeg wychowano mohlo byti (BAg 1585); budeme sprawce nassjch srdcy a gaziku za pomoc a oswjcenj takto prositi: o swetlo prawe, oswetiž nas a sebe sameho znati nauč nas (WO 1670); djwice sa (kráľovná Sába) nad welku mudrostu Ssalomona, rekla k nemu: ,,Prawá jest reč, kteruž sem slissala w zemj mej o rečah twých, a o mudrosty a skutkowé twoje, nezly powest, kteruž sem slissala`` (PrW 1780)
L. za p-é držať pokladať za pravdu: to také za prawé držíc, že ginssá príčina ňeňí (BR 1785)
5. hovoriaci pravdu, priamy: prawi a werni učitele swateho evangelium nepotrebugi takowich listow (TC 1631); aequitas, neb justitia, kteru sme aequi, justi, prawi a sprawedliwi, kteru žiwot wečni zasluhugeme, wňitrna musi biťi (TP 1691)
L. byť komu pravý byť vyrovnaný s niekým, bez dlžoby: a o tu zradu, kteruz gest nad namy vczinil, podawali sme gemu a chtieli sme gemu prawy biti na naijasnieissieho knieze (SKALICA 1432); pisse vam kral Jeho Milost, aby ste jym (trnavským židom) pravy byly, z cžehoz vas viniti budou o sniemu budinskem (VIEDEŇ 1488 SLL); budete-li chtiti Vaše Velikomožnost nas předce v tom potehovati, abychme predce Vaši Milosti platili, že mosime sve statečky potratiti a pozmrhati, chceme-li Vaši Milosti pravi byti (BOJNÁ 1564 LP); czo se doticze syna meho, Gyrzyka, gestlize by nemohel praw byti swim werzitelom, tehda aby prodal roly za Wahom (ŽILINA 1601)
6. právny, podľa práva, zákonitý, oprávnený: mysli a woly dobru prosice wssech, ktoz by tu byli, aby pamatowali, ze smy wstupili gedni z druhimi w prawe vmluvy a zgednanie o zemie a o chotarze (BYTČA 1484 SČL); manzelka gmenem Alzbetha k tomu domu y k tym zemem prawu diediczku byla (LIPTOV 1564); Anna, pozustala manzelka Ondrege Sswaba, prigala sobe za manzela praweho Mykulasse Žiara (L. TRNOVEC 1584)
L. p-ým právom podľa zákona, spravodlivo: chczeli sme prawym prawem to dokonati (VARÍN 1485 SČL); prawem prawjm wyhledawali Michal a Jakub s matku swu cžastku babiznj, kteru, prawili, že by na nich gesste patrela (S. ĽUPČA 1601); -e, -o prísl k 2: Magnes se obracy k půlnocy prawo, hrbetowa kost podpora gest, abychom rowne, prawo statj mohli (KoA 17. st); k 3: slibugem panu Sebastianowi y tiem wssem dobrym lidem giz psanym wierne a neporussitedlne zdrzeti a zachowati beze wssie zle lsti (TRNAVA 1460); v jednem kraji bidlícími Slovákmi hádka jest, kďe, v kterég osaďe lepšé a čistotňejšé majú víslový, kďe pravšéj, základňejšéj mlúvá (BR 1785); -osť ž
1. spravodlivosť: tak gest zagiste wule božj, aby umel geden každy z was swim osudim wladnuty w swatosty a prawosty (Le 1730)
2. rovnosť, priamosť: rectitudo: rownost, prawost (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani pravá, ani falošná ni vraie ni fausse
jeho pravé meno : kapitán son véritable nom : capitaine
je pravá pre všetkých est vraie pour tous
na jeho pravom brehu sur sa rive droite
na pravej strane dvora la cour à droite
nie je ani pravá n'est ni vraie
pravom brehu rieky, kde la rive droite,
pravom brehu rieky posiatom rive droite du fleuve toute
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu