praktický príd.
1. týkajúci sa životného konania, podnikania, pôsobenia, praxe: p. život, p. pracovník, p-é cvičenie, p-é vyučovanie, p-á skúška, p-á činnosť; p. význam, p-á rada, p-á znalosť, p. príklad; Učíme sa pozerať na svet z praktickej strany. (Kuk.) Nezabudla na praktickú otázku: peniaze (Vans.); p. lekár vykonávajúci všeobecnú lekársku prax;
2. (o osobe) šikovný, obratný pri vykonávaní niečoho: p. človek; Bola to žena praktická v každom ohľade. (Vans.)
3. (o veci) účelný, dobre použiteľný: p. oblek, p-é šaty, p. dar; Bol to nový nábytok, hladký a praktický. (Krno);
prakticky prísl.
1. spôsobom založeným na praxi: p. pracovať; Vavrinec Benedikti prvý teoreticky a prakticky osvetlil časomernú prozódiu. (Vlč.)
2. účelne, šikovne: Vojak vie puškou takisto prakticky narábať, ako nástrojom občianskeho povolania. (Gráf);
praktickosť, -ti ž. praktický ráz