prajný príd.
1. žičlivý (význ. 1): p. človek
2. priaznivý (význ. 2): p. vývoj;
prajne prísl.;
prajnosť -i ž.
prajne prísl.
1. druhému žičiaci, žičlivý, štedrý: p. človek; p. svet;
2. priaznivo naklonený, priaznivý: p-é okolnosti, p-é pomery; Doktor sľubuje prajný priebeh choroby. (Kuk.) prajne prísl.;
prajnosť, -ti ž. žičlivosť, štedrosť
prajne s nem choroba dobytka: prwnj (choroba) podle rozdjlu zgewugjcých se pripadnosti od Nemcúw se gmenuge černý prant, druhá prajne aneb belasost (ŠkD 1775)