pracovník -a mn. -ci m.
1. kto vykonáva istú prácu: technický, vedecký, politický, osvetový p., odbojový p.
2. človek v prac. pomere: všetci p-ci podniku; p. a organizácia;
pracovníčka -y -čok, zastar. pracovnica -e -níc ž.
pracovník p. zamestnanec
vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedec • učenec (významný vedec): učenec svetového mena • bádateľ: literárni bádatelia • vedecký pracovník • výskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmu • hovor. expr. vedátor: bude z neho vedátor • zastar.: vedomec (Škultéty) • vzdelávateľ (Škultéty)
zamestnanec kto je zamestnaný niekde: stály zamestnanec firmy • pracovník (človek v pracovnom pomere): pracovník a organizácia • sila: učiteľská sila • pracujúci: pracujúci podniku sa vzopreli
pracovník, -a mn. č. -ci m. kto vykonáva istú prácu, kto pracuje: fyzický, duševný p.; hospodársky, technický p., odborný, vedecký, kultúrny, umelecký, literárny p.; politický, verejný, osvetový p.; Znali ho ako neúnavného pracovníka. (Vaj.); ilegálny p. strany (Tat.); odbojový p. (Heč.);
pracovníčka, -y, -čok i pracovnica, -e, -níc ž.: sociálna p.
(jeden) pracovník; (bez) pracovníka; (k) pracovníkovi; (vidím) pracovníka; (hej) pracovník!; (o) pracovníkovi; (s) pracovníkom;
(štyria) pracovníci; (bez) pracovníkov; (k) pracovníkom; (vidím) pracovníkov; (hej) pracovníci!; (o) pracovníkoch; (s) pracovníkmi;