pracovitý príd
1. kt. rád pracuje, usilovný: mrawenec gest maličky, ale pracowity (KoA 17. st), obywatel (:Hollandiy:) (je) pracowity, na mory skuseny (KrP 1760); hospodár, kterýž má ssestero pracowité čeládky, on pak sám gest sedmý (StN 1786); bosák pracowiteg sedláčke na pokutu uložil (BA 1789)
2. ťažký, namáhavý, náročný, prácny: pracowitá wěc gest, teg zwyklosti se zbaviti (PiA 1782); pokáňj pracowitý krst gest (BN 1796); gest to pracowjta wec prowaz na wlakna rozdelowatj (CS 18. st)
3. súvisiaci s pracovnou činnosťou, pracovný: laboratorium: komora, swětnice pracowitá (KS 1763) pracovná
L. p. deň všedný, pracovný deň: k nemu se schazely s weliku ochotnosty a slawny messtane ne w den nedělny, než pracowity (KoB 1666); dies operarius: pracowity deň (KS 1763); p. vôl, kôň; p-é hovädo ťažný dobytok: triones: pracovite voly (LC 1707); iumentum: hovado robotné, pracovité, spržné howado; veterina: robotny, pracowyty wúl, kúň (KS 1763)
F. gako pracovité howado w hnogoch a sspinách swych som pohnil (BlR 18. st); subst p-ý m: podtež ke mnie (Kristovi) praczowity, we mnie odpodzinete (BAg 1585); -e prísl
1. k 1: magy se remeselniczy chowaty pracowite a warowaty se zahaleny (N. BAŇA 1748 E); sedmdesáte let se pominulo, které sem gá dost pracowite na tomto pussti stráwil (VP 1764)
2. k 2: laboriose: pracowiťe, nesnádňe, tážscko (KS 1763); nosil sem zpráwy wassej brjme, pod gehož težkosty dosty pracowyte sem se potil (HI 18. st)
3. dôkladne, precízne: nádoba pracowite učiněná (BlR 18. st); -osť ž
1. usilovnosť: yar a leto tweg mladosti traw pjlne v pracowjtosti (PoP 1723-24); vszecko, co človek pres rok užival, ne ze sveg mudrosty a pracovitosty, ale pozehnany božiho bral (SS 18. st); pracowytost gest gedneho každeho powynost (SF 18. st)
2. náročnosť: pracovitost a twrdost duchowného žiwota snássel (VP 1764)