Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pracovať nedok.

1. konať nejakú prácu, robiť: p. telesne, duševne; p. na poli; p. statočne, samostatne

2. vykonávať prácu ako zamestnanie, byť zamestnaný, robiť: p. v priemysle, v poľnohospodárstve, vo vedeckom ústave

3. prácou niečo utvárať; prácou pretvárať, robiť: p. na stavbe mosta; p. na knihe, na preklade; p. na sebe

4. mať niečo ako prostriedok al. predmet svojej práce, robiť: p. s chemikáliami, s číslami; p. so zlým materiálom; p. nožom

5. vyvíjať činnosť, byť činný: p. politicky; p. v správnej rade nadácie

6. byť v chode, v činnosti, fungovať: stroj p-je, srdce p-je

7. podliehať fyz., chem. al. iným zmenám: drevo, omietka p-je

expr. p. do → úmoru; p. od svitu do mrku celý deň; čas p-je pre nás; kto nep-je, nech neje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pracovať ‑uje ‑ujú nedok.

pracovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covanie nedok.

-ať/2080373±257 2.15: verbá inf. nedok. 1192872→1192939
+58
−39
m/95482→95549
+58
−39
hr/21853 pracov/17188 hľad/16750 pokračov/15464 čak/11776 rozpráv/11220 kon/10890 sledov/10170 pís/9649 čít/9215 použív/9192 bojov/8133 (4758/945890)

-ovať/613284 2.09: verbá inf. nedok. 404142 pracovať/17188 pokračovať/15464 sledovať/10170 bojovať/8133 považovať/7629 milovať/7477 potrebovať/5516 uvažovať/5480 fungovať/4821 rozhodovať/4633 študovať/4630 spolupracovať/4604 podporovať/4449 nasledovať/4447 pozorovať/4298 existovať/4044 rokovať/3921 rešpektovať/3875 postupovať/3743 cestovať/3693 poskytovať/3515 budovať/3434 pohybovať/3340 kontrolovať/3325 vysvetľovať/3300 vyjadrovať/2886 dôverovať/2864 opakovať/2840 usilovať/2820 pripravovať/2771 predstavovať/2757 zvyšovať/2654 diskutovať/2423 obsahovať/2389 pochybovať/2247 čudovať/2223 presadzovať/2164 uplatňovať/2140 hlasovať/2122 organizovať/2111 kupovať/2098 tancovať/2094 objavovať/2087 analyzovať/2054 vystupovať/2047 trénovať/2044 posudzovať/1992 prejavovať/1941 zasahovať/1900 ovplyvňovať/1869 nakupovať/1812 navštevovať/1752 reprezentovať/1737 uvedomovať/1721 obdivovať/1717 (2111/192737)

/5658208±880 1.82: verbá inf. nedok. 2030978→2031029
+67
−52
byť/237398 mať/95482→95549
+58
−39
robiť/41075 ísť/40634 vidieť/38897 hovoriť/28911 vedieť/28391 žiť/24157 hrať/21853 musieť/20604 môcť/17190 pracovať/17188 hľadať/16750 (5696/1402432)

-vať/817165 2.10: verbá inf. nedok. 588327 pracovať/17188 pokračovať/15464 rozprávať/11220 sledovať/10170 používať/9192 bojovať/8133 považovať/7629 vať/7557 milovať/7477 počúvať/6909 očakávať/6573 využívať/6510 správať/5805 potrebovať/5516 uvažovať/5480 vykonávať/5316 trvať/4985 stavať/4971 fungovať/4821 rozhodovať/4633 študovať/4630 spolupracovať/4604 podporovať/4449 nasledovať/4447 pozorovať/4298 vať/4104 existovať/4044 rokovať/3921 rešpektovať/3875 postupovať/3743 cestovať/3693 predávať/3543 poskytovať/3515 budovať/3434 pohybovať/3340 kontrolovať/3325 vysvetľovať/3300 spievať/3236 udržiavať/2971 vydávať/2911 vyjadrovať/2886 dôverovať/2864 dodržiavať/2846 opakovať/2840 usilovať/2820 pripravovať/2771 predstavovať/2757 zvyšovať/2654 diskutovať/2423 porovnávať/2409 obsahovať/2389 prežívať/2360 podávať/2313 vať/2265 pochybovať/2247 obávať/2227 čudovať/2223 presadzovať/2164 uplatňovať/2140 hlasovať/2122 organizovať/2111 kupovať/2098 tancovať/2094 objavovať/2087 užívať/2065 analyzovať/2054 vystupovať/2047 trénovať/2044 posudzovať/1992 prejavovať/1941 zasahovať/1900 ovplyvňovať/1869 nakupovať/1812 plávať/1775 navštevovať/1752 vychovávať/1743 reprezentovať/1737 stretávať/1731 uvedomovať/1721 obdivovať/1717 (2973/269385)

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia • mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinokvplývaťmať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyvpôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka

2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.) • pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokovpracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé rokykniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom životesubšt. serepľovať

3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiérevystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zborhosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pracovať, -uje, -ujú nedok.

1. konať nejakú telesnú al. duševnú prácu, robiť: dobre, zle, usilovna, namáhavo, ťažko p.; p. telesne, duševne; p. vo fabrike, na poli, na stavbe; p. do úmoru ťažko, namáhavo; p. od svitu do mrku ustavične, bez prestania; Mám dve ruky, naučené pracovať, vyrobím si chleba. (Urbk.) Doma Olbracht ešte intenzívnejšie pracuje v robotníckom hnutí. (Mráz) Martin Hattala začal pracovať na úhore svojej rodnej reči. (Škult.); p. na nejakom probléme; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); pren. Jeho myseľ pracovala na vážnych veciach (Taj.) premýšľal o výžnych veciach.

2. (o veciach, strojoch a pod.) byť v činnosti, v chode: Stroje pracovali tuho vo dne i v noci. (Kuk.) Hruď starcova ťažko pracovala (Vaj.) ťažko dýchal. Na Sedmíkovej tvári pracujú žuvacie svaly. (Urb.); omietka pracuje schne; technol. pracovanie dreva striedavá zmena objemu dreva vznikajúca zmenou vlhkosti v dreve;

opak. pracúvať i pracovávať, -a, -ajú

pracovať ndk
1. vykonávať telesnú al. duševnú prácu; pôsobiť: w cznostnem žiwotie praczugte (BAg 1585); Andreas pri dome pracowal a statek zachowati wěrně napomahal (ZVOLEN 1594); dom mug, w kterem sem bidlela a tessko na neho praczowala, zanechawam urozenemu panu richtarowy (PREŠOV 1678); zawrat prichazj tem, kterj mnoho na wisokjch horach, mostoch neb wežjch pracugj (HT 1760); dwa kostelni služebnjci remesla swého ssewcy w susedstwi pracowali (VP 1764); aby žadnim kontarom w meszte nassem nebilo sloboda potajemne remeslo praczowaty (TOPOĽČANY 18. st)
L. zadna zena nemuoze sweho zbozy rozdawati nikomu bez wuole sweho muze, aby on potom nepraczowal skrze to po prawie (ŽK 1473); pan apathycar ze swim sswagrom w kupe w tom statku praczowal (TRENČÍN 1685) kupoval; Protesylaus welikau prácy byl vnáwen, kteryž cely temer den w bogj pracowal (HI 18. st) bojoval; král mezy wssecky, kteryž w tom dobywanj pracovali, podle každeho hodnoti, sprawedliwe rozdelil (HI 18. st) dobývali
F. pracugeme gako koňe od rana do wečera a predca sa ňemože wížiwit (DS 1795) (o namáhavej práci)
2. robotovať, povinne pracovať na majetku vrchnosti: sedlaci když jeden den pracuju panstvu, na druhy den maju pokoj (L. ROVNE 1752 LP); naše nesnesitedelne a dvojnasobne panske prace, ponevač musime i panu uradnikovi pracovat (S. ĽUPČA 1774 LP); již pro stary s sešly muj vek i z moju manželku pracovat, porcie odbyvat a živiti se nemužem (V. LÚKA 1779 LP)
3. k čomu (o človeku) dochádzať s námahou k niečomu: Ancza Ilkogeh pracowala k posledneg hodyne a k smrti (ŽIAR n. H. 1661)
4. (o) čo, k čomu, za čo, na čom, pre čo, o čom usilovať sa o niečo: (Bardejov p. Pazovskému) zadage, abychom služebnykom geho, genz o to czinity a praczowaty budu neprekazely (BARDEJOV 1455); druhu zem dalo gemu mesto, aby on y geho dietky požiwali, k tomu y mnoho praczowal (MARTIN 1596); (jastrab) w pazuroch swich diabelskich do ohna wečneho ze sebu wiwlecti (hriešnikov) se usiluge a pracuge (MS 1749); z witworenym guž hnewu na tem pracowal, abi k spáchaneg chibe patronstwy zaopatril; (Narbal) u lidu obecneho o tom pracoval, aby sinu kralowemu dedične prisluchagjcj koruna uchwacena bila (PT 1778); ňemožem twého sína bez wlastnég geho wóli čnostliwím člowekom učiňiť, potreba ažebi sám pracowal pre nadobudnúťi cnosti (DS 1795); Polidámas, syn Antenóruw pracowal, aby otce sweho z reckych rukau wyslobodyl (HI 18. st)
5. v čom, pre koho, (s) čím, pod čím trpieť (na niečo), trápiť sa: pracowal gsem w lkaňy mem; (Ježiš) pro nás ráčil pracowati, hlad, žýžen trpeťi (CC 1655); zwik gest a obyčeg mluwity: pracuge bolenjm hlawy, pracuge podagru, což tolko znj gako má bolesty hlawy, podagry; pracowala zymnjcu (MP 1718); nihil agis: darmo děláss, pracugess, se trápiss, sužugess (WU 1750); (Ježiš) križ pre mňa sy nésel a zunowaty y také dichawičny welmy mnoho sy pracowal pod ťažobu (BlR 18. st)
6. práv za koho hovoriť v prospech niekoho: jestlyze yakaklvek vecz jym potrebna naczyn bude, zie my chczeme za ne staty a praczovaty (HLOHOVEC 1540); (za siroty) Michal Jakssi pracowal a mluwil skrze sweho poradneho prokuratra Girika Zarewutskeho (P. ĽUPČA 1598); Ssimuna, pastorka Tomanoweho, yakžto newinowateho wassem kralowskem meste yali a do wezeni dali, (Šimon) nemohol tak pohansky člowek byti, aby se neohlasil a za neho, yakožto za newinowateho nepraczowal, odebral se k Wassjm Milostem pracugjce za neho a prosyce, aby byl yakožto newinowaty zase propusten (H. ŽDAŇA 1602)
7. byť v činnosti: ale pracuge-ly rozum, kdo mezy tymato wecma, ktere su wétssy, gest od ny remeselnyk (KB 1757); -ávať, pracúvať frekv k 1: Pane zachoweg pole, role y wsseckych tych, genž wukol nych pracuwagy (PoP 1723); Pavel aposstol tež tak pocuwáwal (ako) včilegssý farári nepracugú (BA 1789); wickrát zbogníci wtipem, nežli silú we swém umeňú pracuwáwagú (BU 1795)


pracúvať p. pracovať

pracowať pracowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pracovať: →speex →vorbis
človek pracuje pre viacerých un homme travaille pour plusieurs
čo pracujú za vás qui travaillent pour vous
pracovalo v gigantickom meste travaillaient dans la ville géante
pracoval vo svojej izbe travaillait dans sa chambre
pracovať do rána travailler jusqu'au matin
pracovať pod jeho vedením travailler sous ses ordres
pracovať viac alebo menej travailler plus ou travailler moins
ste vždy pracovali veľmi avez toujours travaillé très
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu