Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pražiť nedok.

1. opekať na rozpálenom tuku, škvariť: p. vajcia, rezne

2. zahorúca prudko sušiť: p. kávu; hut. p-enie prípravný proces pri výr. kovov; p-iaca pec

3. hovor. prudko hriať, páliť: slnko p-í; neos. vonku p-lo;

opak. pražievať -a

// pražiť sa:

1. nad ohňom sa p-í prasa

2. káva, ruda sa p-í

3. p. sa na slnku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pražiť ‑í ‑ia nedok.; pražiť sa

pražiť sa -ží sa -žia sa praž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok.


pražiť -ží -žia praž! -žil -žiac -žiaci -žený -ženie nedok.

opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri morihovor. expr.: opekať savypekať sapren. expr. grilovať saexpr.: pražiť saškvariť sasmažiť safraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnkufraz. expr. opekať si pupok


páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


pražiť sa p. opaľovať sa


pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje


škvariť 1. pripravovať na rozpálenom tuku • pražiťsmažiť: škvarí, praží mäso pekne do ružovaoprážaťopekaťosmážať (na povrchu): klobásky opráža, opeká, osmáža zo všetkých strán

2. rozpúšťať pôsobením vysokého tepla • vytápaťroztápaťtopiť: škvarí, vytápa slaninu; topí, roztápa maslo, masťvyškváraťvyškvarovať: vyškvárať sadlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pražiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) škvariť na masti: p. vajcia, mäso, chlieb; V kuchyni sa praží a vypeká. (Ráz.) Komíny vyfukujú čmud hmoty praženej na ražni. (Heč.)

2. (čo) za horúca prudko sušiť, páliť nasucho: p. mandle, p. kávu; hut. praženie prípravný pochod pri výrobe kovov, pri ktorom sa rudy zahrievajú na vyššie teploty;

3. hovor. veľmi páliť, prudko hriať: slnko praží;

opak. pražievať, -a, -ajú

|| pražiť sa piecť sa, škvariť sa: Nad žeravým uhlím pražilo sa prasa. (Kuk.); expr. Rodinka sa praží v slnci (Žáry) trpí od horúčavy.

pražiť ndk čo škvariť, smažiť niečo: (kuchar mäso) na hlineneg panwe pražj (KoB 1666); wezmi zmrzleg repi a praž gi z nowym neslanym sadlem (RTA 17. st); mincha bila obeta múčená, nekterá bíwala koláč, nekterá z belnég múky na mise neb pandwe pražená (BPr 1787);
x. pren každy chce včenjm byti, ale sy mozky pražiti mnozj nechcy swewolne (Se 18. st) namáhať mozog; -ievať [-ív-] frekv: figere solere: pražjwati (PD 18. st); pražiť dk škvariť sa: kdy počne (uhlie) w tyglu se pražitj (OCh 17. st) žeravieť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu