Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

prúdiť -i nedok.

1. (o tekutine) prúdom tiecť: voda v potoku p-i; krv p-i v žilách

2. súvisle (jednosmerne) sa pohybovať: po uliciach p-li davy ľudí; p-enie vzduchu, tepla;

pren. na námestí p-i život je rušno

3. plynule postupovať: rozhovor p-i;

opak. prúdievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prúdiť ‑i ‑ia nedok.

prúdiť -di -dia prúď! -dil -diac -diaci -denie nedok.

-diť/109689 2.29: verbá inf. nedok. 32618 chodiť/11405 tvrdiť/3991 riadiť/3818 jazdiť/2809 diť/1634 radiť/869 rodiť/729 nudiť/650 prúdiť/610 vraždiť/500 hradiť/474 vodiť/436 brzdiť/401 (61/4292)

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


kolovať pohybovať sa v okruhu, v kruhu • obiehaťcirkulovať: tlačivo koluje, obieha po všetkých redakciách; v tele koluje, cirkuluje krvbyť v obehu (o peniazoch): v obehu sú falošné bankovkyprúdiť (o krvi): prúdi v ňom slovenská krv


prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mestauberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťouvaliť saexpr.: hrnúť sasypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kinaexpr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestímprúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2


tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdiliať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvyexpr. cediť sakniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z ránroniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očístekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúduvytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smolakniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plyniekniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tváriexpr.: cícerkaťčurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí vodažblnkotaťžblnkaťzurkotaťexpr.: zurčaťžurčaťzurkaťčurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkocecrčaťcrkaťcvrčaťcvrkaťcvŕkaťexpr.: curkaťcrkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtáranár.: cechtiť (sa)cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčaťhrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


vytekať 1. tečením sa dostávať odniekiaľ von • tiecťvymokať (v menšom množstve): zo stromu vyteká, vymoká živica; kdesi tu vyteká, tečie, vymoká olejpresakovať (prenikať cez niečo): cez stenu presakuje voda; z rany presakuje krvprúdiť (vytekať, tiecť prúdom): z jazera prúdi voda do rieky

2. vychádzať zo zeme al. iného prírodného zdroja • prameniťvyvierať: neďaleko vyteká, pramení, vyviera minerálna vodakniž. prýštiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prúdiť, -i, -ia nedok.

1. (o tekutine, vzduchu, jemných čiastočkách hmoty) prúdom tiecť; vytvárať prúd, vytekať, kolovať: voda prúdi (napr. v rieke, v potrubí); Čistý potok prúdi pod ihličím. (Lajč.); krv prúdi v žilách; Zazrú prúdiť krv z rany (Jégé) vytekať. Vo vás prúdi horúca krv (Vaj.) ste prchký, vášnivý. V žilách (robotníkov) začala rýchlejšie prúdiť krv (Zúb.) stali sa čulejšími, začali sa rezkejšie pohybovať. Otvoreným oblokom prúdil teplý vzduch. (Vans.) Do izby prúdi sladkastá vôňa kvetov. (Zúb.) Slnečné lúče prúdia škárami stromov. (Al.); pren. V žilách a mysli prúdi tvorivá sila (Al.) cíti v sebe silu. Sladká rozkoš mu prúdi žilami (Kuk.) pociťuje rozkoš. Prúdi v ňom poznanie (Kost.) intenzívne si niečo uvedomuje. Žiaľ prúdi otcovým srdcom. (Hor.) Hlavou mi prúdia slastné vzruchy. (Žáry)

2. byť v pohybe, pohybovať sa jedným smerom, vychádzať z niečoho al. vchádzať niekam: Autá v stovkách prúdia. (Len.) Ľudia prúdili ulicami na námestie. (Tat.) Ľudia prúdili dovnútra (sály) (Mor.) vchádzali vo veľkom množstve; pren. Z úst prúdiť začne mužný hlas (Žáry) vychádzať, plynúť. Zlaté kučery prúdia jej spod neho (klobúka). (Ráz.) Na námestí prúdi mocný život (Kuk.) je veľký ruch. Život, prúdiaci bohatým tokom. (Podj.);

opak. prúdievať, -a, -ajú


prúdiť sa, -i, -ia nedok. zastar. tiecť, prúdiť: Krv čujem prúdiť sa v srdci. (Vaj.) Krv sa v jeho žilách prúdi. (Jes.); volanie prúdiace sa zo sto hrdiel (Vans.); Po cestách prúdia sa húfy ľudí. (Kuk.) Do mesta prúdiť sa začalo mnoho kusov dobytka. (Kal.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

sa vzduchom, ktorý prúdil l'air qui circulait
vecí, a miazga prúdi choses, et la sève
vtedy prúdi krv v žilách circule le sang dans
v zemepisnej oblasti prúdia l'aire géographique cheminent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu