prúd, -u m.
1. rýchlo plynúci, valiaci sa vodná tok: zradné prúdy riek (Fig.); plávať proti p-u, po p-e; Plávať späť hore prúdom (rieky). (Skal.) Prúd nás ženie rovno na skalu. (Janč.) Lístok zmietaný mútnym prúdom. (Lajč.) Voda mocným, ale hladkým prúdom podávala sa kanálom na mlyn. (Ondr.) Korytom potoka len tenkým prúdom pretekala voda. (Jégé) Nepokoj hlodal v ňom ako spodný prúd (Tat.) bol v ňom skrytý, ale silný nepokoj; pren. Padal jej (Ade) na čelo svetlý prúd vlasov (Min.) prameň, kader vlasov; geogr. morský p. prúdenie vodných más v mori následkom trvalých vetrov: Golfský p., Labradorský p.
● plávať, ísť proti p-u konať v rozpore so zvyklosťami, so zaužívanými spôsobmi, proti verejnej mienke: Raz sa musí spriečiť, postaviť sa proti prúdu. (Hor.); ísť s p-om, nechať sa unášať p-om konať podľa zvyklostí, vžitých, zaužívaných spôsobov, podľa panujúcej verejnej mienky;
2. jedným smerom sa pohybujúce väčšie množstvo tekutiny: (Z rany) sa prúdom rinula krv. (Zúb.) Jonáške sa pustili slzy prúdom. (Laz.) Tenký prúd vína crčí do pohárika. (Zúb.) Dnes sú veľké hody, vína prúd sa valí (Jes.) nalievajú ho vo veľkom množstve; víno sa leje prúdom; polievať niečo p-om vody, striekať p. vody (pri hasení, polievaní); pustiť mierny, silný p. vody (z vodovodu);
3. súčasný a jednosmerný rýchly pohyb nejakých čiastočiek hmoty: Vzápätí vyrazil z otvoru mohutný prúd žeravej hmoty. (Hor.); p. lávy, popola; Dym vyfukovala tenkými prúdmi. (Jes.) Svetlo plným prúdom zalievalo okolie. (Jes.) Prúd svetla lial sa na jej postavu. (Vaj.) Prevalil sa studený prúd vzduchu. (Švant.) Plným prúdom vnikali lúče (slnka) do izby. (Vans.) geogr. vzdušné p-y prúdenie vzduchu; fon. výdychový p. vzduch vydychovaný z pľúc pri artikulácii; el. tech. elektrický p., hovor. prúd pohyb elektrónov nejakým vodičom: jednosmerný, striedavý, vysokofrekvenčný, tepavý p., jednofázový, trojfázový p.; sila p-u; výroba p-u; spotrebič je pod p-om zapojený na elektrickú sieť; spotreba p-u stúpa, klesá; zapojiť, zapnúť, viesť, rozvádzať, dodávať p.; dodávka p-u; zásobovať niekoho, niečo (napr. závod) p-om; Načo zbytočne páliť prúd (Tomašč.) svietiť elektrinou.
4. zástup ľudí al. rad vozidiel pohybujúcich sa, idúcich jedným smerom: p. návštevníkov (Hruš.); Prúd ľudí sa zastavil. (Jaš.) Prúd ľudí hrnul sa troma smermi. (Kuk.) Dlhočizné prúdy ľudí smerujúcich na Červené námestie. (Pláv.) Poháňali koníky po ľavej strane, proti prúdu. (Ondr.); p. dopravy; voj. pochodový p. útvar, v ktorom sú jednotky na pochode; hist. kolonizačné p-y obyvateľstvo kolonizujúce nejakú krajinu;
5. niečo súvisle plynúce, nepretržitý pohyb, beh niečoho: Čakárňou tiekol prúd mnohohlasného rozhovoru. (Sev.) Reč tiekla pokojným, velebným prúdom. (Škult.) Vypočul prúd rozhorčených výčitiek. (Tat.) Prúd smiechu vzlieta slnku do tvári. (Fr. Kráľ); Ústa sa jej penili prúdom slov. (Zgur.) Ľahký šum prerušil prúd jeho myšlienok. (Vans.) Srdcom sa jej ženie prúd vrelej nežnosti k otcovi. (Kuk.) Vylial zo seba zlosť jedným prúdom. (Kal.) Spev akoby sa prúdom valil. (Hviezd.); niečo je v (plnom) p-e v behu, v najlepšom (napr. práca, stavba, hra, zábava);
6. sled udalostí, času, beh života: kalný prúd vojnových dní (Zúb.); udalosti, ktoré prinášal prúd života (Zgur.); Hodili sa do prúdu života. (Škult.); nekonečný prúd šedivých hodín (Jaš.); Život rodiny tečie svojím tichým prúdom. (vaj.) Až tento čas ma strhol do prúdu. (Heč.); preteká dravý prúd času (Fab.); hlavný dejový p. (napr. románu);
7. politický, filozofický al. umelecký smer, hnutie: novodobé sociálne a politické prúdy (Mráz); protislovenský p. (Vaj.); V rozvoji opery možno rozoznávať dvojaký prúd. (Vlč.) Vlastenecký prúd strháva rodiny. (Kuk.); nové myšlienkové ú-y; nové p-y v umení, v maliarstve; kultúrne p-y; pokrokové, úpadkové umelecké, literárne p-y;
prúdový príd.: odb. p-á výroba plynulá, v ktorej jednotlivé výrobné úkony nadväzujú na seba;
prúdik, -a m. zdrob. expr.: p. vody (vo fontáne) (Bod.); p. vlasov (Hor.); Po hrudníku stekali tenké prúdiky krvi. (Ondr.) Vínko padá tenkým prúdikom do pohárov. (Kuk.) Za ním sa pustí prúdik detí. (Tat.)