Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

prúd -u m.

1. prudký tok vody, tekutiny; množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: rieka má silný p.; voda tiekla p-om po uliciach; p. strhol plavca, stavbu; krv tiekla p-om; p-y sĺz;

pren. víno tieklo p-om veľa sa pilo; geogr. Golfský p.

2. množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom: p. manifestantov, vozidiel; p. vzduchu, svetla;

pren. p. slov, myšlienok; fyz. elektrický p., striedavý, jednosmerný p.; fon. výdychový p.

3. sled, beh, postup: p. dejín; niečo je v plnom p-e prebieha

4. polit., filoz., umel. smer, hnutie: nové myšlienkové p-y

5. prameň (význ. 3): p. vlasov

plávať, ísť s p-om prispôsobovať sa; plávať, ísť proti p-u stavať sa proti všeob. mienke;

prúdový príd.: p. spôsob stavania, p-á výroba s plynulým nadväzovaním úkonov; p. motor;

prúdik -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prúd ‑u m.; prúdový

prúd -du pl. N -dy m.

-d/2159363±13498 5.24: substantíva m. neživ. N+A sg. 476671→476594
+1195
−1381
pohľad/43533 d/22786 prípad/18763 dôvod/18719 úrad/17313 príklad/12250 rad/11822 osud/11164 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 víkend/8633 základ/8545 hrad/8502 nápad/8463 ľud/8096 fond/7703 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 obed/6629 prúd/6001 preklad/5954 Poprad/5406 prehľad/5405 západ/5282 trend/5074 rekord/4969 prechod/4821 výhľad/4555 d/4410 predpoklad/4342 (332/143266)

-úd/30246±5 40.85: substantíva m. neživ. N+A sg. 29333→29328
+2
−0
súd/22786 prúd/6001 úd/544→539
+2
−0
(1/2)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty • hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikouhovor. prúd: vypnúť prúdslang. šťava


kolóna 1. pochodový tvar vojska • prúd: kolóny, prúdy vojenských áut

2. p. rad1 1


prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlostudničkastudienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienkyvyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplicageol. termy (teplé pramene)

2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradenoprúd: prameň, pradeno, prúd vlasovzväzok: zväzok prútovzried. vojka (Figuli)

3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok


prúd 1. pohyb vody, tekutiny • tok: rieka má tichý prúd, tokcícerokexpr.: cíčekcrkcvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka

2. p. dav, zástup 1, kolóna 1 3. p. smer 1 4. p. sled 1 5. p. prameň 2 6. p. elektrina


sled 1. súvislý, neprerušovaný rad • postup: sled, postup prác, udalostíprúd: prúd myšlienokporadie: dodržiavať poradiepostupnosť: časová postupnosť

2. p. stopa 2


smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smerrázcharakterpovaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakterutrend (celkový smer vývinu): svetový trendkurz (vopred určený smer): politický kurzorientácia: kultúrna orientáciaprúd: nové myšlienkové prúdy

2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smeromstrana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky stranyexpr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?kurz: kurz lietadla

3. p. sloh 1


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prúd, -u m.

1. rýchlo plynúci, valiaci sa vodná tok: zradné prúdy riek (Fig.); plávať proti p-u, po p-e; Plávať späť hore prúdom (rieky). (Skal.) Prúd nás ženie rovno na skalu. (Janč.) Lístok zmietaný mútnym prúdom. (Lajč.) Voda mocným, ale hladkým prúdom podávala sa kanálom na mlyn. (Ondr.) Korytom potoka len tenkým prúdom pretekala voda. (Jégé) Nepokoj hlodal v ňom ako spodný prúd (Tat.) bol v ňom skrytý, ale silný nepokoj; pren. Padal jej (Ade) na čelo svetlý prúd vlasov (Min.) prameň, kader vlasov; geogr. morský p. prúdenie vodných más v mori následkom trvalých vetrov: Golfský p., Labradorský p.

plávať, ísť proti p-u konať v rozpore so zvyklosťami, so zaužívanými spôsobmi, proti verejnej mienke: Raz sa musí spriečiť, postaviť sa proti prúdu. (Hor.); ísť s p-om, nechať sa unášať p-om konať podľa zvyklostí, vžitých, zaužívaných spôsobov, podľa panujúcej verejnej mienky;

2. jedným smerom sa pohybujúce väčšie množstvo tekutiny: (Z rany) sa prúdom rinula krv. (Zúb.) Jonáške sa pustili slzy prúdom. (Laz.) Tenký prúd vína crčí do pohárika. (Zúb.) Dnes sú veľké hody, vína prúd sa valí (Jes.) nalievajú ho vo veľkom množstve; víno sa leje prúdom; polievať niečo p-om vody, striekať p. vody (pri hasení, polievaní); pustiť mierny, silný p. vody (z vodovodu);

3. súčasný a jednosmerný rýchly pohyb nejakých čiastočiek hmoty: Vzápätí vyrazil z otvoru mohutný prúd žeravej hmoty. (Hor.); p. lávy, popola; Dym vyfukovala tenkými prúdmi. (Jes.) Svetlo plným prúdom zalievalo okolie. (Jes.) Prúd svetla lial sa na jej postavu. (Vaj.) Prevalil sa studený prúd vzduchu. (Švant.) Plným prúdom vnikali lúče (slnka) do izby. (Vans.) geogr. vzdušné p-y prúdenie vzduchu; fon. výdychový p. vzduch vydychovaný z pľúc pri artikulácii; el. tech. elektrický p., hovor. prúd pohyb elektrónov nejakým vodičom: jednosmerný, striedavý, vysokofrekvenčný, tepavý p., jednofázový, trojfázový p.; sila p-u; výroba p-u; spotrebič je pod p-om zapojený na elektrickú sieť; spotreba p-u stúpa, klesá; zapojiť, zapnúť, viesť, rozvádzať, dodávať p.; dodávka p-u; zásobovať niekoho, niečo (napr. závod) p-om; Načo zbytočne páliť prúd (Tomašč.) svietiť elektrinou.

4. zástup ľudí al. rad vozidiel pohybujúcich sa, idúcich jedným smerom: p. návštevníkov (Hruš.); Prúd ľudí sa zastavil. (Jaš.) Prúd ľudí hrnul sa troma smermi. (Kuk.) Dlhočizné prúdy ľudí smerujúcich na Červené námestie. (Pláv.) Poháňali koníky po ľavej strane, proti prúdu. (Ondr.); p. dopravy; voj. pochodový p. útvar, v ktorom sú jednotky na pochode; hist. kolonizačné p-y obyvateľstvo kolonizujúce nejakú krajinu;

5. niečo súvisle plynúce, nepretržitý pohyb, beh niečoho: Čakárňou tiekol prúd mnohohlasného rozhovoru. (Sev.) Reč tiekla pokojným, velebným prúdom. (Škult.) Vypočul prúd rozhorčených výčitiek. (Tat.) Prúd smiechu vzlieta slnku do tvári. (Fr. Kráľ); Ústa sa jej penili prúdom slov. (Zgur.) Ľahký šum prerušil prúd jeho myšlienok. (Vans.) Srdcom sa jej ženie prúd vrelej nežnosti k otcovi. (Kuk.) Vylial zo seba zlosť jedným prúdom. (Kal.) Spev akoby sa prúdom valil. (Hviezd.); niečo je v (plnom) p-e v behu, v najlepšom (napr. práca, stavba, hra, zábava);

6. sled udalostí, času, beh života: kalný prúd vojnových dní (Zúb.); udalosti, ktoré prinášal prúd života (Zgur.); Hodili sa do prúdu života. (Škult.); nekonečný prúd šedivých hodín (Jaš.); Život rodiny tečie svojím tichým prúdom. (vaj.) tento čas ma strhol do prúdu. (Heč.); preteká dravý prúd času (Fab.); hlavný dejový p. (napr. románu);

7. politický, filozofický al. umelecký smer, hnutie: novodobé sociálne a politické prúdy (Mráz); protislovenský p. (Vaj.); V rozvoji opery možno rozoznávať dvojaký prúd. (Vlč.) Vlastenecký prúd strháva rodiny. (Kuk.); nové myšlienkové ú-y; nové p-y v umení, v maliarstve; kultúrne p-y; pokrokové, úpadkové umelecké, literárne p-y;

prúdový príd.: odb. p-á výroba plynulá, v ktorej jednotlivé výrobné úkony nadväzujú na seba;

prúdik, -a m. zdrob. expr.: p. vody (vo fontáne) (Bod.); p. vlasov (Hor.); Po hrudníku stekali tenké prúdiky krvi. (Ondr.) Vínko padá tenkým prúdikom do pohárov. (Kuk.) Za ním sa pustí prúdik detí. (Tat.)

prúd m
1. prudký tok vody: woda teče w prúdu (OP 1685); wezmy wody dolu prudem a daweg pity krawe (LR1 17. st); woda čista z praudu gest neylepssj nápog (RPM 1795); gakowa riba gest prudnik, od prudu tak rečena (CS 18. st)
2. väčšie množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: zawreli sa prúdi nebeské y prsski z neba sa zapoweďeli (KB 1757); chce pekelni bazilissek prud krvi gedem pokusseni nakaziti (SlK 1766-80); prúdi wodné wypustili očj mé (BlR 18. st); pren (o intenzite, množstve niečoho) cýtjm, že obkljčilý mne bolesti smrti a prudowe neprawosti zarmutily mne (SK 1697); prúďi hňewu premáhati nebudess moci; prigalo ucho mé prúdi sseptáňa (BlR 18. st)
3. brod: (pacholci) tjkamy plaweckymy tjskagjce (lode) od prudou a od skal nech odhanagj (KoB 1666); Dobranye kone zagaly na prudyech pod zatonym (TRENČÍN 1700); woda teče possterbená prez prúdi (BlR 18. st)
4. krovím a trávou zarastené miesto popri rieke, ktorým v čase veľkej vody preteká voda: o tom som dobre powedoma, že tu, kde na tento cžas gest sygotka a prud, bywaly zahrady (TRENČÍN 1613); pustil sem kus zeme sweg uroczjteg w chotarj dworeckem Nad brehj od prudow teplanskjh Mikušowj (DVOREC 1633); na pažitjach a prudjech až po Wách Prejtane swu lichwu bezpečne pasawaly (KLOBUŠICE 1733); wie-ly swedek, že by pany Samarowsky na prudoch aneb w sygoti prutje rubaly (TRENČÍN 1749); -ny príd k 1: hiatus terrae, fontis: otewrenj zemj, zemské, wypryssťenj prudu, prudné (KS 1763)

Prúd Prúd
prúd
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) prúd
G (bez) prúdu
D (k) prúdu
A (vidím) prúd
L (o) prúde
I (s) prúdom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) prúdy
G (bez) prúdov
D (k) prúdom
A (vidím) prúdy
L (o) prúdoch
I (s) prúdmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

ak prúd a vietor si le courant et la brise
a prúd nás unášal et le courant nous emporte
desať minút ho prúd dix minutes, le courant le
ešte ďaleko, lebo prúd encore éloignée, puisque le courant
kilometrov po prúde rieky de kilomètres en aval
päť kilometrov po prúde à cinq kilomètres en aval
že dosť rýchly prúd qu'un courant assez rapide
že všetky tri prúdy que les trois colonnes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu