Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prízvukovať nedok.

1. dávať prízvuk (význ. 1): p. prvú slabiku slova

2. zdôrazňovať, podčiarkovať: uč sa!, p-l otec

prízvukovať ‑uje ‑ujú nedok.

prízvukovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. klásť dôraz na určitú slabiku slova, vyslovovať s prízvukom: prízvukovaný vokál, prízvukovaná slabika; p. prvú slabiku slova;

2. zdôrazňovať, podčiarkovať: Prízvukovať nám treba niečo nového. (Ráz.) „Vlasť je na prvom mieste,“ prízvukoval Okolický. (Urb.)

prízvukovať nedokonavé sloveso
(ja) prízvukujem VKesa+; (ty) prízvukuješ VKesb+; (on, ona, ono) prízvukuje VKesc+; (my) prízvukujeme VKepa+; (vy) prízvukujete VKepb+; (oni, ony) prízvukujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) prízvukoval VLesam+; (ona) prízvukovala VLesaf+; (ono) prízvukovalo VLesan+; (oni, ony) prízvukovali VLepah+;
(ty) prízvukuj! VMesb+; (my) prízvukujme! VMepa+; (vy) prízvukujte! VMepb+;
(nejako) prízvukujúc VHe+;