prízvuk -u m.
1. silové zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické znázornenie: slovný, vetný p.; dať p. na prvú slabiku
2. náznak, odtieň, nádych: ironický, veliteľský p.
3. charakteristický (a príznakový) spôsob hovorenia: hovorí s francúzskym, nosovým p-om;
prízvukový príd. k 1: p. rytmus;
prízvučný príd.
1. majúci prízvuk: lingv. p-á slabika; hud. p-á doba taktu
2. využívajúci prízvuk: poet. p. verš, p-á prozódia;
prízvučne prísl.;
prízvučnosť -i ž.