príznačný príd. typický, charakteristický: p-á vlastnosť; p. zápach; pre neho je to p-é;
príznačne prísl.;
príznačnosť -i ž.
charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typický • príznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechom • kniž. symptomatický: symptomatická črta • svojský • svojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanie • výrazný • nápadný • markantný • špecifický • kniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť
osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)
2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)
3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj
4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra
príznačný p. typický, charakteristický
typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor
príznačný príd. typický, charakteristický: p-á vlastnosť; príhoda príznačná pre nepokojné časy (Jil.);
príznačnosť, -ti ž.
prízrak, -u m. niečo strašidelné, čo vzbudzuje strach, hrôzu; strašidlo, príšera: Nemožná vec, aby kôň vedel tak letieť; to bol nejaký prízrak. (Jégé) Ľudia hľadia na vynálezcov ako na prízraky. (Hor.); pren. Strašlivý prízrak exekúcií, hladnej zimy a nezamestnanosti visel nad nimi. (Jil.);
prízrakový i príznačný príd.: prízrakové postavy (Zúb.); prízračný svit lampáša (Jes-á);
prízrakovosť i prízračnosť, -ti ž.: prízrakovosť sveta (Tat.)
(jeden) príznačný; (bez) príznačného; (k) príznačnému; (vidím) príznačného; (hej) príznačný!; (o) príznačnom; (s) príznačným;
(štyria) príznační; (bez) príznačných; (k) príznačným; (vidím) príznačných; (hej) príznační!; (o) príznačných; (s) príznačnými;
(jeden) príznačný; (bez) príznačného; (k) príznačnému; (vidím) príznačný; (hej) príznačný!; (o) príznačnom; (s) príznačným;
(dva) príznačné; (bez) príznačných; (k) príznačným; (vidím) príznačné; (hej) príznačné!; (o) príznačných; (s) príznačnými;
(jedna) príznačná; (bez) príznačnej; (k) príznačnej; (vidím) príznačnú; (hej) príznačná!; (o) príznačnej; (s) príznačnou;
(tri) príznačné; (bez) príznačných; (k) príznačným; (vidím) príznačné; (hej) príznačné!; (o) príznačných; (s) príznačnými;
(jedno) príznačné; (bez) príznačného; (k) príznačnému; (vidím) príznačné; (hej) príznačné!; (o) príznačnom; (s) príznačným;