prívlastok -tku m. gram. vedľ. vetný člen, kt. rozvíja podstatné meno, atribút;
prívlastkový príd.
prívlastok 1. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno • gram. atribút
2. štyl. slovo al. skupina slov vyjadrujúca vlastnosť, vzťah niekoho, niečoho k inému • označenie: dať niečomu hanlivý prívlastok, hanlivé označenie • štyl. epiteton (básnický prívlastok)
prívlastok, -tku m. gram. rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno: zhodný, nezhodný p.; určovací, hodnotiaci p.;
(jeden) prívlastok; (bez) prívlastku; (k) prívlastku; (vidím) prívlastok; (hej) prívlastok!; (o) prívlastku; (s) prívlastkom;
(dva) prívlastky; (bez) prívlastkov; (k) prívlastkom; (vidím) prívlastky; (hej) prívlastky!; (o) prívlastkoch; (s) prívlastkami;