prítomný
I. príd.
1. kniž. súčasný, terajší: p. život; gram. p. čas súčasný s momentom hovorenia
2. kt. je na tom mieste, o kt. je reč, op. neprítomný: všetci p-í poslanci hlasovali za návrh
● byť → duchom (ne)p.
II. prítomný m.: listina p-ch
daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúci • existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak • tento • terajší • prítomný • súčasný • momentálny: tento, terajší, prítomný stav vecí • taký: za danej, takej situácie
2. p. určitý 2
dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajší • čerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé
2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasný • terajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generácia • hovor. dneskajší: dneskajší svet • kniž. prítomný: prítomný človek
p. aj súčasný
nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byť • vyskytovať sa • nachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlín • ležať • rozprestierať sa • byť položený (o veciach): obec leží v údolí • stáť (vzpriamene): na stole stojí váza • držať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši
2. jestvovať v istom stave • byť • nachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii
3. byť obsiahnutý • byť • vyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrát • byť prítomný • jestvovať: vo vode je prítomný kyslík
prítomný 1. ktorý je na tom mieste, o ktorom je reč (op. neprítomný) • zúčastnený • kniž. zastaráv. účastný: prítomné, zúčastnené osoby
2. p. súčasný 1
súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešný • terajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generácia • momentálny • zastar. momentánny • kniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stav • moderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenia • novodobý • nový • novoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek
2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežný • paralelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmov • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmien • simultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov
3. p. súveký
prítomný príd.
1. jestvujúci, prebiehajúci v súčasnosti, ktorý je teraz, terajší: p. život; p. stav, p-á doba; Mával obyčaj rozkladať im veci prítomné a budúce i minulé. (Kuk.) gram. p. čas slovesná gramatická kategória vyjadrujúca dej prebiehajúci v súčasnosti; prechodník p. slovesný tvar vyjadrujúci sprievodný vedľajší dej, súčasný s ktorýmkoľvek časom;
2. ktorý je niekde, pri niečom, ktorý sa zúčastňuje na niečom: Jeho dvaja tam prítomní synovia hmkali. (Jégé); vera, pri ktorej iba bližšia rodina býva prítomná (Dobš.); Chce byť prítomná jeho zhovoru s Hrkaľom. (Tim.);
spodst. prítomní, -ých m. ľudia, ktorí sú niekde, pri niečom, ktorí sa zúčastňujú na niečom: rozhoduje väčšina prítomných; Zbledla, blúdiac okom po prítomných. (Kuk.) Starosta premeral prítomných zaslzenými očami. (Heč.)
3. kniž. ten, o ktorom je reč, tento: p-á štúdia, p-á práca
(jeden) prítomný; (bez) prítomného; (k) prítomnému; (vidím) prítomného; (hej) prítomný!; (o) prítomnom; (s) prítomným;
(traja) prítomní; (bez) prítomných; (k) prítomným; (vidím) prítomných; (hej) prítomní!; (o) prítomných; (s) prítomnými;
(jeden) prítomný; (bez) prítomného; (k) prítomnému; (vidím) prítomný; (hej) prítomný!; (o) prítomnom; (s) prítomným;
(tri) prítomné; (bez) prítomných; (k) prítomným; (vidím) prítomné; (hej) prítomné!; (o) prítomných; (s) prítomnými;
(jedna) prítomná; (bez) prítomnej; (k) prítomnej; (vidím) prítomnú; (hej) prítomná!; (o) prítomnej; (s) prítomnou;
(jedno) prítomné; (bez) prítomného; (k) prítomnému; (vidím) prítomné; (hej) prítomné!; (o) prítomnom; (s) prítomným;
(štyri) prítomné; (bez) prítomných; (k) prítomným; (vidím) prítomné; (hej) prítomné!; (o) prítomných; (s) prítomnými;