prísudok -dku m. gram. zákl. vetný člen tvoriaci s podmetom gram. jadro dvojčl. vety, predikát;
prísudkový príd.: p-á veta
prísudok gram. základný vetný člen tvoriaci s podmetom gramatické jadro dvojčlennej vety • gram. predikát
prísudok, -dku m. log. čo sa v súde subjektu prisudzuje al. popiera; čo sa o subjekte vo vete vypovedá, predikát;
gram. čo sa v dvojčlennej vete podmetu prisudzuje, čo sa o podmete vo vete vypovedá;
prísudkový príd.: gram. p-é sloveso, p-á veta
(jeden) prísudok; (bez) prísudku; (k) prísudku; (vidím) prísudok; (hej) prísudok!; (o) prísudku; (s) prísudkom;
(štyri) prísudky; (bez) prísudkov; (k) prísudkom; (vidím) prísudky; (hej) prísudky!; (o) prísudkoch; (s) prísudkami;